nemôžeme tieto úlohy presne rozplánovať do jednotlivých ročníkov. Prax si vyžaduje koordináciu osnov s požiadavkami, ktoré zodpovedajú skutočnému stavu v triedach. Hlasovú výchovu môžeme učiť v hlasových cvičeniach, hlasovej rozcvičke, pri nácviku piesne a prípravných cvičeniach viachlasu. Menšia pozornosť sa venuje žiakom sluchovo a spevácky menej nadaným, pričom ich v školách stále pribúda. Hudobne nadané deti charakterizujeme ako osobnosti, ktoré dokážu udržať rytmus podľa hudby, pamätajú si melódie piesní, vedia zhodnotiť falošný spev, zbierajú hudobný materiál, rady sa učia pri hudbe a hrajú na hudobný nástroj. Na hlasovej výchove menej nadaných sa učiteľ často stretáva so spevom príliš nahlas, nedostatočnou výslovnosťou, tvrdosťou tónov, nevhodnými výdychmi a psychickými zábranami. Toto sú však problémy, ktoré sa dajú riešiť vhodným hlasovým tréningom. "Nespevaví" žiaci majú nedostatočne vyvinutý zmysel pre spevácky prejav, hudobný sluch, zmysel pre zmenu výšky hlasu a rytmické cítenie. Pri nich musíme voliť iný prístup. Zamerajme sa na výcvik hrtanového svalstva, celkové upevnenie hlasovej funkcie, aktivizáciu mäkkého podnebia a čapíka, ktoré sa podieľajú na výslednej funkcii hlasových orgánov. Systematické rozvíjanie speváckeho hlasu zlepšuje i kvalitu rečového prejavu a komunikácie. Je dôležitým zdravotným činiteľom a chráni hlas pred poškodením, ku ktorému dochádza pri jeho nesprávnom používaní, ako je krik, spev, v neprimeranej sile a výške. Schopný učiteľ kompenzuje nedostatok speváckeho hudobného nadania úlohami iného charakteru. Môže to byť výcvik inštrumentálnej hry, hľadanie informácií o hudobných nástrojoch, hudobných skladateľoch, cibrením hudobnej pamäte, rozborom piesní. Tvorivosť môžeme posilňovať hrami a inými formami. Rozhodujúci je prístup učiteľa. Je to však nad rámec učebných osnov.
PaedDr. Otília Sabolová, Budkovce
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
