"Zástupcovia všetkých politických strán, zhromaždení dňa 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine a organizovaní v Národnú radu slovenskej vetvy jednotného československého národa, trvajú na zásade sebaurčovacieho práva národov, prijatých celým svetom. Národná rada vyhlasuje, že v mene československého národa bojujúceho v hraniciach Uhorska, je jedine ona oprávnená hovoriť a konať. Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desaťročia nepoznala vážnejšiu úlohu, ako utláčanie všetkého, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkovo ničila a vykorisťovala feudálnou sústavou..."
Boli to krásne a nadšené slová, ale nestala za nimi žiadna výkonná ani ozbrojená moc, ktorá v tom čase ani neexistovala. Ani politici sa na Slovensko nehrnuli. Dr. Vavro Šrobár sa dostal ako minister pre Slovensko začiatkom novembra 1918 iba do Senice, šesťdesiat kilometrov od Bratislavy. Začiatkom januára 1919 práve Bratislava padla pod útokom francúzskych legionárov, ktorých viedol generál Šnejdárek. Po páde Károlyiho vlády v Maďarsku boľševik Béla Kún prešiel v júni 1916 do útoku a prenikol hlboko do vnútrozemia Slovenska až do Prešova. Ešte v roku 1989 lektorka okresného výboru KSS v Michalovciach písala v týždenníku Zemplínske noviny ( 13. 6. ) oslavné ódy na túto udalosť, na vpád maďarských jednotiek na naše, slovenské územie. Týmto vojskám sa postavilo na odpor 1 018 československých legionárov, ktorí boli nasadení v priestore Turňa nad Bodvou, Medzev, Košická Belá, Kysak, okamžite po návrate z ťažkého talianskeho frontu. V týchto bojoch ich 89 padlo. Sú pochovaní na medzevskom cintoríne. Dlhé roky boli ich hroby zabudnuté, aj keď v skutočnosti o nich jestvovali dobové dokumenty na rôznych miestach východoslovenského regiónu. Ich morálna a spoločenská rehabilitácia sa v plnom rozsahu dostavila až s príchodom nového režimu po roku 1989. Na počesť osemdesiatichdeviatich padlých legionárov, v minulých dňoch v Medzeve otvorili náučný turistický chodník, ktorý spája jednotlivé bojiská od Kysaku cez Jánošíkovú baštu, Vysoký vrch, Košickú Belú, chatu Lajoška, chatu Erika, Tri studne, Medzev, Jelení vrch, Hačavu a Turňu nad Bodvou. Veľký podiel na jeho vybudovaní má Regionálna organizácia Českého spolku na Slovensku v Košiciach, Mestský úrad v Medzeve a Obecné úrady v Košickej Belej, Kysaku a Turni nad Bodvou. Na slávnostnom otvorení bol prítomný generálny konzul Českej republiky Josef Byrtus a starostovia obcí, ktorými chodník prechádza. Sú to autentické miesta, na ktorých bojovali československí legionári a československé vojská pri bojoch o vznik slobodného štátu Československej republiky.
PhDr. Miroslav Krejčířik
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
