ako 1 780 000 akútnych respiračných ochorení, čo v porovnaní s predchádzajúcou predstavuje nárast o 2 percentá. Hlavný hygienik Ivan Rovný v tejto súvislosti upozornil na nízke percento preventívneho zaočkovania proti chrípke u nás.
Jedinou spoľahlivou ochranou proti chrípke je prevencia očkovaním. Podľa informácií hlavného hygienika MZ SR, MUDr. Ivana Rovného, počas sezóny 2000/2001 bolo u nás očkovaním chránených 5,9 % populácie. Napriek tomu, že percento zaočkovanej populácie sa z roka na rok zvyšuje, stále zaostávame za vyspelými krajinami Európskej únie, Kanady a USA, kde zaočkovanosť dosahuje 15 25 %. Na Slovensku by sme radi dosiahli aspoň 10 %-nú úroveň zaočkovania proti chrípke.
Chrípkový vírus mení svoj charakter každý rok. Očkovacia látka proti chrípke je špecifická tým, že sa pre každú sezónu mení jej zloženie. Zaočkovanie je preto potrebné vykonať každoročne. Zo štátneho rozpočtu sa hradí očkovanie proti chrípke iba vybraným skupinám obyvateľstva (osobám umiestneným v liečebniach pre dlhodobo chorých, geriatrických centrách, domovoch sociálnych služieb, osobám 65 ročným a starším, pacientom - bez ohľadu na vek - s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovo-cievneho aparátu, metabolickými, renálnymi, imunitnými poruchami, zdravotníckym pracovníkom, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s pacientom, príslušníkom jednotiek Armády SR, povereným špeciálnymi úlohami). Ostatní si očkovanie hradia sami. Cena vakcíny sa pohybuje od 200 300 Sk.
Ľudia však účinnosti očkovania často neveria. MUDr. Zuzana Krištúfková, vedúca Národného referenčného centra pre chrípku namieta argumenty typu, že niekto sa dal zaočkovať a aj tak chrípku dostal, treba brať s rezervou. Ľudia si totiž dosť často zamieňajú chrípku s inými ochoreniami. Je možné, že človek ju dostane, ale ak je zaočkovaný, príznaky sú slabšie, vyskytuje sa menej komplikácií a zotavenie býva ľahšie.
Hoci najvyšší výskyt chrípky sa tradične zaznamenáva od konca decembra do konca marca, práve teraz je najvhodnejší čas na očkovanie. Organizmus potrebuje 10-14 dní na tvorbu protilátok, ešte pred chrípkovou epidémiou. Očkovať je možné aj v čase výskytu chrípkových ochorení, avšak s rizikom, že očkovaná osoba ochorenie skôr, ako si stihne vytvoriť protilátky.
Najviac ohrozené sú deti. Mimoriadne vysoká chorobnosť bola v minulom roku zaznamenaná v skupine detí vo veku 6 14 rokov. Nárast chorobnosti u detí možno vysvetliť tým, že minuloročný vírus už viac ako 10 rokov necirkuloval v populácii v takej forme aby vyvolal epidémiu, z čoho vyplýva, že väčšina detí sa s ním ešte nestretla a bola voči nemu vnímavá.
Hrozí nám pandémia?
Najväčším nebezpečenstvom sú pandémie chrípky, ku ktorým dochádza, ak vznikne nový subtyp chrípky, ktorý je schopný prenosu z človeka na človeka. Nakoľko ľudia nie sú voči novému subtypu imúnni, dochádza k rýchlemu rozšíreniu ochorenia, vzniku epidémií, ktoré v priebehu niekoľkých mesiacov prerastú v pandémiu.
Pandémia chrípky je reálnou hrozbou. Počet ľudí na zemeguli a hustota obyvateľstva sa zvyšuje. Z roka na rok rastie počet cestujúcich leteckou dopravou, skracuje sa čas prekonávania veľkých vzdialeností a tým aj možnosť prenosu nákazy. Vysoká koncentrácia a mobilita obyvateľstva sú faktory, ktoré urýchlia prenos nového subtypu vírusu. Preniesť infekciu z jedného kontinentu na druhý je dnes otázkou niekoľkých hodín, nie dní až týždňov.
Odborníci, ktorí skúmajú vlastnosti vírusov chrípky kolujúcich v súčasnosti v ľudskej a zvieracej populácii, upozorňujú na možnosť vzniku nového ľudského subtypu v blízkej budúcnosti.
Chrípkové pandémie vzhľadom na vysokú chorobnosť a smrtnosť majú závažný sociálny a ekonomický dopad. Najhroznejšia z nich bola pandémia v r. 1918 1919. Odhaduje sa, že v nej zomrelo viac ľudí ako v prvej svetovej vojne. Celosvetovo bolo zaznamenaných asi 500 miliónov ochorení a viac ako 40 miliónov úmrtí.
Kedy ide o chrípku?
Chrípka sa obyčajne začína pocitom malátnosti, potom sa zvyšuje teplota, objavujú sa bolesti hlavy, chrbta, svalstva končatín, kašeľ a stráca sa chuť do jedla. Sliznica v nose opuchne a sťažuje sa normálne dýchanie. Asi na druhý tretí deň sa môžu pridružiť príznaky ľahkého zápalu priedušiek. Horúčka klesne obyčajne na tretí deň ochorenia, alebo aj neskôr. Prekonaná chrípka zanecháva celkovú slabosť, únavu a sklon k poteniu aj pri menšom fyzickom zaťažení. Niekedy sa stáva, že človek po prekonaní chrípky trpí aj niekoľko týždňov pocitom chronickej únavy a výraznej telesnej a psychickej nepohody.
Ak sa u vás prejavili prvé príznaky chrípky, požiadajte o radu svojho ošetrujúceho lekára. Lekári už dnes majú k dispozícii liek, ktorý zabraňuje množeniu sa chrípkových vírusov v dýchacích cestách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
