Po otcovej smrti sa s mamou a sestrou vrátili. Bývali v kaštieli v Palúdzke. Květa Fialová dostala prvé angažmán v Českom Těšíně a v roku 1958 ju pozval Jan Werich účinkovať do pražského divadla ABC. Spoločne s Filipom Blažkom hrá titulnú úlohu v hre Harold a Maude Colina Higginsa, o láske mladíka k výstrednej starej dáme. S Jaroslavou Adamovou sa zase stretávajú v hlavných úlohách kriminálnej komédie Jezinky Bezinky od Josepha Keselringa.
V sobotu sa s v rámci Českých dní Horizont predstavila v jarmočnej komédii "Štika k obědu". Zahrala si jednu z troch sestier, starých dievok, ktoré sa rozhodnú zmárniť svojho nevďačného sluhu v podaní Václava Postráneckého. Temperamentná herečka sa dokonale zhostila svojej úlohy. Obrovským náporom na bránice prítomných divákov bola scéna nadržanej dominy, ktorá preháňa na smrť vyčerpaného milenca s bičíkom v ruke. Darmo, Květa Fialová má vzácny dar nenúteného humoru. A svojím nadhľadom a nekonformným pohľadom na svet ma obdarila za tých zopár minút, ktoré sme spolu strávili v hereckej šatni.
Odkiaľ beriete ten úžasný optimizmus?
- Neviem z čoho. To je predsa samozrejmé. Veď sa nič nedeje. Žijeme, tak sme predsa šťastní. Nie?
Zrejme si problémy nepripúšťate k telu. Selektujete?
- Každý má nejaký svoj svet a každý ho vníma inakšie. Ja si doň vôbec nepripúšťam rušivé momenty, politiku, štát, to už vôbec nie. Vždy tvrdím: Nenávidím sex, šport a politiku. A preto som potom šťastná. Nič také nejestvuje, čo by vám narušilo život. Keď niečo nevychádza, preč s tým!
To sa týka aj mužov? Žijete s režisérom Pavlom Hášom, rešpektuje túto vašu slobodu?
- Poradím vám jedno: Nikdy nerobte nič "kvôli mužovi". Ja si robím čo chcem a on to akceptuje. Ale zasa nerobím nič, čo by vadilo. A funguje to.
Čo nesmie chýbať vo vašom svete?
- Zvieratá, kamaráti a milí ľudia. Všetko musí kvitnúť a musí byť v harmónii. A musí to byť krásne. Mám rada veci, ktorými som obklopená. Dostávam ich strašne veľa od ohromných ľudí. A keď dostávate z lásky, láska vás opantá.
Videla som vás nedávno predvádzať na módnom móle v akcii "Hviezdy módy" v divadle ABC. Teraz máte na sebe tiež zaujímavú kreáciu.
- Obľúbila som si handričky od návrhárky Kateřiny Rabasovej. Sme s Naďou Konvalinkovou jej stálymi zákazníčkami. Ale ja mám šatník preplnený vecami pomaly ešte z vojny. Je mi ľúto niečo vyhadzovať. Nakoniec, móda sa vždy vracia a všetko sa raz môže hodiť. V posledných rokoch som prepadla vášni pre sekondhendy. Dajú sa tam nájsť úžasné kúsky. Je to ako dobrodružstvo.
V čom sa cítite dobre?
- Mám rada voľné ležérne oblečenie. Aby som sa do neho celá ponorila. Ja tomu hovorím nočná košeľa na denné nosenie. Aby bol človek voľný a mohol byť pod tým hoci nahý. Takúto voľnosť mám rada. Aj v živote ju vyznávam. Mám rada stále otvorené dvere. Voľnosť. Stále tvrdím: Človek má byť akoby utkaný z hmly, alebo z pavučiny. Aby cezeň všetko prechádzalo. Celý svet. Ale niektorí ľudia sú akoby uliati z betónu. Od nich sa veci odrážajú a nič neprenikne. To je strašné.
Ale ako herečka máte možnosť tú betónovú bariéru preraziť.
- To sa nedá. Možno iba na chvíľku. Oni sú veľmi zaujatí do seba.
To množstvo príveskov na krku je tiež vášeň?
- Sú to moje amulety. Vždy ich dostávam od priateľov. Verím, že všetky veci majú svoj život.
Vaša sestra žije na Slovensku, stretávate sa často?
- Stretávame sa v našom domčeku na Lazisku. Sestra teraz býva v Mikuláši. Máme to miesto veľmi radi. Väčšinou tam chodíme cez prázdniny. Žiaľ, domček postupne rabujú zlodeji. Pokradli nám veľa obrázkov, ktoré maľovala mama.
Čo robíte, keď nehráte divadlo?
- Keď mám čas, varím mužovi, alebo idem na výlet.
Máte obľúbenú špecialitu?
- Mám najradšej úplne prozaické veci. Pochutnám si hoci na čiernom chlebe s Ramou a k tomu kyslé mlieko.
Dávate si pozor na líniu?
- Jem, aby som sa neprejedala. A keď si všimnem, že mám na bokoch bochníčky, tak sa krotím. Ale nie ortodoxne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
