žiadneho peklíčka báť nemusíte. Je tu totiž človek - Reverend Sung Myung Moon, živý boh na zemi, ktorý vám to umožní. Ako? Na základe svojch zvláštnych schopností, duchovného videnia vám vyberie ideálnu partnerku, požehná vám do manželstva a homosexualita je preč. Najprv ale musíte absolvovať rad prednášok a seminárov o tom, ako sa pramatka ľudstva Eva "vychrápala" so satanom a potom dala aj Adamovi, ako sa tento hriech smilstva dedil z generácie na generáciu a prenáša sa dodnes, samozrejme aj medzi homosexuálmi.
Príčinou utrpenia človeka a všetkého zla vo svete je podľa kórejského miliardára žijúceho v USA, bezpochyby sex. Svoju v poradí už tretiu manželku, ktorú si zobral ako šesťnásťročnú, o tejto "pravde" zrejme bez väčších problémov presvedčil tiež. Keď je už podobnými bludmi dostatočne nasýtená každá bunka vášho tela a nakoniec tomu uveríte, zaregistrujú vás ako člena Cirkvi zjednotenia, alebo pod hlavičku Federácie rodín za svetový mier a nebeské kráľovstvo máte na dosah. Kým doňho nadobro vojdete, treba si dať ešte urobiť testy na AIDS, lebo vstúpiť tam ako HIV - pozitívny by znamenalo, že kvalita vašej krvi je pre nebo neprijateľná. (Kvalita vášho srdca nikoho nezaujíma.)
Ak dopadli vaše testy O. K., vypíšete formulár, kto ste a čo ste, dáte sa odfotiť a predĺžené ruky šéfa nebeskej mafie sa už postarajú o to, aby sa vaše materiály dostali na miesto určenia. Tisíce portrétov mužov a žien sa postupne zhromaždia a sobáš fotiek sa môže začať.
Na Požehnaní v Soule ´95 ma odmietli hneď dve nevesty
Mojou prvou partnerkou, ktorú mi jasnovidec Moon takýmto spôsobom prisúdil, bola deväťnásťročná dievčina z Poľska. Ja som mal vtedy dvadsaťdeväť a obrovskú vieru v to, že keď nám do manželstva požehná samotný Mesiáš, tak ma tento zázrak automaticky presunie do stáda pravoverných "heteráčov", ako bolo sľúbené. Slečna z poľskej dedinky si ale dovolila odmietnuť ma - že som pre ňu príliš starý, aj keď na svoj vek vraj vôbec nevyzerám, ale... (Svalovci z reklám na žiletky vyzerajú, pravda, lepšie). Olympijský štadión v kórejskom Soule, kde som sa so svojou partnerkou na "večnosť" stretol prvýkrát, sa takýmito sklamanými nešťastníkmi ako ja, napĺňal tiež. Dlho som však smutný neostal. Snúbeníc i snúbencov, ktorí v tejto sláve ostali "na ocot", bolo viac než dosť, a tak zodpovední rozhodli, že si mám svoje "ÁNO" povedať so slovenskou vysokoškoláčkou, lebo sa pre ňu nikto lepší nenašiel. Poznali sme sa pomerne dobre. Pracovali sme na rovnakých projektoch pre vytvorenie ideálneho sveta Pravých rodín, ale to, že som gay, prehltnúť nedokázala. Moja transformácia z homosexuality do heterosxuality sa tak musela odložiť na neskôr.
Nasledujúce tri roky som v tichosti veril, že sa to predsa len podarí na ďalšej mega šou Lásky nefalšovanej, ktorá sa mala odohrať vo Washingtone, D.C. Čas dovtedy som okrem iného trávil predávaním lacných "kraviniek" po krajinách západnej Európy - od dverí k dverám. Náklady na takéto hromadné svadby stoja troška viac ako jeden puding (asi 30 tisíc korún pre jedného, k tomu cena letenky) a lídri moonovej sekty musia predsa tiež z niečoho žiť.
Svätá svadba vo Washingtone D.C.´97 bola "úspešná"
Fotku svojej tretej partnerky som pozorne skúmal vo Švajčiarsku, kde sa moja misia podomového predavača pomaly končila. Mesiac pred odchodom do USA sme sa stretli v staničnej kaviarni na juhu Nemecka, odkiaľ pochádzala. Červená ruža, ktorú som jej priniesol, cestou zvädla, rovnako ako moje predstavy o kráse a príťažlivosti tela i ducha. Čo na tom záleží, išlo predsa o veci "vyššie!" Svojej budúcej manželke som sa ale zapáčil a vďaka jej fanatickej vernosti ideológii - ako dosiahnuť dokonalosť - sa pre ňu moja orientácia nezdala byť prekážkou.
Konečne svitla nádej!
Až na cestu lietadlom (skoro sme spadli), bolo vo Washingtone pomerne fajn. Prepychový hotel, dobré jedlá, koncerty, galérie - jednoducho pohoda. Obrad Požehnania, ktorý trval tri dni, sme si vychutnali celý a o niekoľko týždňov na to sme sa v nemeckom Haagu oficiálne zobrali.
Manželstvo - čas na neveru
Vzhľadom na neuveriteľné možnosti pracovného uplatnenia v mojej rodnej krajine sme sa rozhodli presťahovať do Bavorska, kde sme sa obaja zamestnali. Desať percent z našich zárobkov bolo treba odvádzať na účet cirkvi, čo v našom prípade predstavovalo smiešnych 450 mariek mesačne. Viedli sme takpovediac bežný manželský život, až na jednu tichú maličkosť. Počas roka a pol nášho spolužitia sme sa jeden druhého v rámci manželskej lásky eros ani nedotkli. Svoju vlastnú ženu som bez šiat nikdy nevidel a predpokladám, že ani ona mňa. Zázrak mojej premeny sa, žiaľbohu, neudial ani tento raz. Koreň problému vyzeral byť o čosi hlbší, a tak bolo potrebné pritvrdiť.
"Musíš robiť silné podmienky! Trojdňový pôst, sedemdňový pôst, modlitby, spovede..." Poučila ma manželka po prečítaní akéhosi článku o pederastii.
Nepomohlo nič a muži sa mi neskrývane páčili rovnako ako pred tým. V čase nepríjemného napätia - čo bude ďalej - som sa zaľúbil do sympatického mladíka, s ktorým som nakoniec zhrešil.
Pre svoju úprimnú povahu som o tomto hrôzostrašnom čine informoval aj svoju ženu a, čuduj sa svete, odpustila mi. (Aspoň sa tak zdalo).
"Potrebuješ otcovskú, nesexuálnu lásku muža, ktorý ťa bude milovať ako svojho syna, tak sa staneš ozajstným chlapom a problém sa vyrieši!"
Myslím, že čosi na tom bude, ale hľadali, hľadali, nenašli. Napätie sa zvyšovalo, "teplota" neklesala.
Očistec
V tom čase sa už v Južnej Kórei začali rozbiehať semináre o praktickom vyháňaní zlých duchov a démonov, ktorými sme všetci viac či menej posadnutí. Účasť na tomto blázinci má podstúpiť každý pár, aby sa očistil. Prejsť takouto výnimočnou kúrou činí pre jednu osobu okolo 1000 amerických dolárov, plus "dobrovoľné" príspevky vďaky. Bola to už pre mňa asi posledná možnosť ako zachrániť manželstvo a začať cítiť na frekvencii: muž do voza, do koča i do postele. Nejaké peniaze sme mali, niečo sme si požičali, takže po mesiaci príprav sme tam nakoniec šli. Znel smutný november a medzi nami ľadové ticho.
Pri úvodnej registrácii bolo treba zaplatiť za pobyt a vyplniť tlačivo - aký problém tam chceme vyriešiť.
"Mám homosexuálne sklony, ktoré nám bránia začať normálny manželský život," napísal som.
"Je výborné že ste prišli," poznamenala pani v okuliaroch, čo mala na starosti celý ten cirkus.
"Homosexualita je duchovný problém a keby ste na 'onen' svet odišli ako gay, boli by ste veľmi, veľmi nešťastný. Váš pohlavný úd by sa tam niekoľkonásobne zväčšil, čo by Vás nesmierne zaťažovalo a každý by hneď vedel, že ste ho počas svojho života na zemi zneužívali s mužmi," dodala.
Myslel som si o tom svoje.
Liečebné centrum na rozľahlom pozemku uja Moona tvorili tri obrovské haly, niečo ako telocvične, jeden malý obchodík a honosná budova z bieleho kameňa hotelového typu, kam smeli iba tí z "kvalitnejšieho materiálu". Program bol náročný, podmienky neľahké, strava pestrá: ryža plus ryža rovná sa rizoto. Pacientov tvorili prevažne Kórejčania, Japonci, pár Američanov a z Európy sme tam boli vtedy iba my. Spali sme v hale na kopci, na jednej strane muži, na druhej ženy. Zem bola studená, spacáky pritenké. Prvých desť dní sa mi zdalo, že je to zlý sen a chcel som odtiaľ zdrhnúť, no nebolo kam. Všade snorili hliadky a kamery, vraj kvôli bezpečnosti. Moja manželka túžila "vziať roha" už po treťom dni, ale prehovorili ju.
"Treba vydržať a byť vďační že máte takúto možnosť! Je tu veľa anjelov ktorí vám pomáhajú a stalo sa tu už mnoho zázrakov," utrúsila nízka Kórejka, tá z "kvalitnejšieho materiálu".
Samotná očista od zlých duchov spočívala v tom, že muži bili mužov a ženy bili ženy. Niektorým manželským párom dovolili, aby sa mlátili navzájom, ale my sme boli oddelení. Bili sme sa po hlave, po tvári po chrbáte, bruchu, po nohách a nevyhli sa tomu ani pohlavné orgány. Ak sa zdalo, že niektorá dvojica udiera do seba príliš jemne, nastúpil kórejský "bujón" a dal veci do poriadku. Po týždni vyzeral môj chrbát, ako by som spával na žeravých uhlíkoch. Párkrát som sa aj sťažoval, no svet okolo bol hluchý. Celkom štyridsaťdva dní - trikrát denne bitka, medzi tým prednášky, trocha času na jedlo, všade smrad a paranoja. Po polnoci večierka, o šiestej budíček. Pomaly sme si začali na ten lazaret pred cestou do Raja zvykať - iná možnosť nebola.
Koniec tohto duchovného biznisu sa lenivo blížil a všetci sme boli presvedčení, že sme zdraví, normálni a slobodní.
"Zvíťazili ste! Choďte a šírte do celého sveta o zázrakoch, ktoré ste tu zažili!" Šikmooký pán v drahom obleku nám rozdal vstupenky do neba v podobe certifikátov a s noblesou poznamenal, že majú hodnotu zlata. Alebo blata? Jeho angličtine som dobre nerozumel. Cenou zlata bola pre mňa každopádne cesta lietadlom späť do Nemecka, džús a jedlo pripomínajúce civilizáciu. Vôňa kávy i parfumy letušiek ma prefackali do reality. Vedľa mňa sedel muž, ktorý ma čímsi zaujal a možno aj ja jeho. Vzájomne sme si vymieňali sympatie, kým moja manželka na pohľad spala. Pravdu povediac, jeho charizma vyvolávala v mojom organizme isté zmeny, podozrivo rovnaké s tými, čo som pri mužoch pociťoval už od puberty.
"Ako je to možné - azda som len nezostal po toľkých útrapách "teplý"?! Pánimoji, to bude prúser!" Bol! Pár hodín po návrate domov sme sa počas búrlivého dialógu o mojej "vymyslenej" úchylke a vypočítavosti dohodli, že sa rozídeme. Kamoši démoni neodišli, 50-tisíc korún žiaľ áno a manželstvo typu mikrovlnka v chladničke tiež.
Hneď pri prvom pojednávaní nás bez hlúpych otázok harmonicky rozviedli a mne sa dýchalo akosi ľahšie. Moja bývalá mi potom ešte pred budovou súdu hrdo predstavila svojho nového partnera z Bulharska, aby mi tak dala najavo, ako bezpodmienečne ma ľúbila. Podali sme si ruky, zaželali "all the best" a pobrali sa každý svojou cestou. Vonku bola jar a všade to voňalo sexom.
Ešte dva pokusy o liečbu "heterošokom", Barcelona 2000
Pri niekoľkomesčnom prebúdzaní sa z "opice" a ošiaľu Pravej lásky podľa receptárov chlebodarcu Muna ma jeho "hlavní kuchári" usilovne presviedčali, aby som sa nevzdával. Boh cez nich rozhodol a vybral mi ešte dve medzinárodné sústa. Tým prvým bola študentka z Albánska, s ktorou som sa ani nestretol. Dostala totiž avízo, že som "hrianka" a ona také nerada. Konečne poslednú, mimochodom veľmi milú a pre oko chutnú polievočku stelesnila žena, pochádzajúca z Číny, ktorá to napriek všetkému chcela so mnou skúsiť. Zaletel som si za ňou do Barcelóny, lebo sa tam starala o deti starších členov cirkvi, ktorí na nich jednoducho nemali čas. (Centrom boomu Požehnania pre rok 2000 sa stalo mesto New York, no na cestu tam som beztak nemal). Súhlas do ďalšieho manželstva sme výnimočne prijali cez satelit a zopár dní rozjímali o krásnej budúcnosti našej vlastnej mnohodetnej rodiny. Chvíľu sa javilo, že som konečne normálny a všetci sa tešili môjmu dlhoočakávanému "znovuzrodeniu". Skoro som tomu uveril už aj ja sám. Čo však čert nechcel, opäť som spadol do lásky s mužom, ktorý by to mal ako bisexuál v tejto bravúrnej federácii "Dokonalých rodín" určite ľahšie. Zaprel som Mesiáša i jeho manželku a preto sa svadba plánovaná v Thajsku uskutočniť nemohla. Bola by to svätokrádež. Rozišli sme sa však ako priatelia a zhodli sa v tom, že takto to bude pre oboch lepšie. Svoje väzby na naškrobených moonovcov som nekompromisne preťal a požiadal o zrušenie členstva. Vyhoveli mi. Nočná mora sa, chvalapanubohu, skončila.
Návrat do "tepla"
Päť žien počas siedmych rokov. S niečim takým sa asi nijaký normálny gay pochváliť nemôže a ani by som to žiadnemu neprial. Z motyky nevystrelilo! Aký som bol, taký som aj ostal, len tých vrások na duši je nepomerne viacej.
Našťastie som dočista nezošalel a nezakotvil v ústave pre duševne chorých, ako, žiaľ, mnohí, o ktorých sa stále bojazlivo mlčí.
Dnes sa už pekla, akým nás profesionálni vymývači mozgov strašia, neobávam. Iba mi je trocha ľúto tých, ktorí v ňom pod zástavou "božej vôle" ostávajú naďalej, aby s krížom na pleciach zabezpečovali luxusný život skupinkám "vyvolených".
"Takže homosexuálovia, hor sa do neba!".
Je tam toľko krásnych anjelov...
Autor: O. R.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
