blížil ku studni, stádo sa znepokojilo. Kravy bučali. Rozštekali sa aj psi. Kravy studňu zďaleka obchádzali, jeden zo psov na ňu dorážal. Pastierovi to nedalo. Nazrel dovnútra. Na hladine, asi meter a pol pod povrchom zeme, videl plávať len niekoľko konárov a akési handry. Zalovil vo vode dlhým konárom. Niečo sa dole pohlo. Na hladine sa objavilo čosi, čo pripomínalo ľudské telo. Ba, keď sa to prevalilo na bok, zreteľne videl modrasté rozmočené prsty.
To, čo vytiahli za asistencie potápača zo studne, bolo naozaj rozkladajúce sa ľudské telo. Vo vode ležalo vyše mesiaca, možno aj mesiace dva. Kedysi patrilo mužovi, približne štyridsiatnikovi. Na hlave natiahnutá plastiková taška, ruky aj nohy zviazané lykovým motúzom. Zistili, že pred smrťou utrpel dva údery do hlavy, ktoré mu prerazili lebku.
Mŕtveho sa podarilo identifikovať ako štyridsaťtriročného Gustáva z neďalekého okresného mesta. Manželka oznámila jeho nezvestnosť v polovici mája. Vybral sa vraj večer na pivo a viac sa nevrátil. Nikto ho nevidel. So sebou si z domu vzal len sto korún a osobné doklady. Manželka spoznala mŕtveho podľa oblečenia, ale aj niektorých charakteristík na tele. Pri ohliadke pozostatkov zúfalo nariekala. Keď sa ale na záležitosť pozreli z bližšia, objavili sa viaceré podozrivé okolnosti.
Nebohý pán Gustáv žil v spoločnej domácnosti s o tri roky staršou manželkou Erikou. Pre Eriku, invalidnú dôchodkyňu, bol už tretím manželom. Rodinu dopĺňala osemnásťročná Lea, Erikina dcéra z druhého manželstva. Pán Gustáv si ju osvojil, preto nosila jeho priezvisko. Spočiatku bolo v domácnosti všetko v poriadku. Neskôr sa pani Erika začala sťažovať, že manžel sa rozpil a momentálne pije prvú ligu. Opitý chodí domov každý deň. Presnejšie - každý večer, či ešte presnejšie - neskorý večer. To by nebolo až také strašné, no akonáhle má vypité, je s ním na nevydržanie. Hľadá zádrapky, nadáva, ju aj s dcérou vyhadzuje z domu, vykrikuje im, že sú obyčajné darmožráčky. Že nie sú hodné nosiť jeho priezvisko. Prišlo aj na fackovačky. Dcéru dokonca minule škrtil a jej pod nos šibrinkoval nožom. Nedá sa to s ním viac vydržať!
Pani Eriku sa na to opýtali. Požiadali ju, aby im o tom porozprávala podrobnejšie. Podozrenie klíčiace už takmer od začiatku, sa naplnilo. Pani Erika naveľa totiž prehlásila: "Áno, bola som to ja! S dcérou a jej priateľom!"
Vo výpovedi zopakovala, že s manželom to už skutočne nevedela vydržať. Škrelo ju aj to, že ona určite zomrie skôr ako on. Že sa od neho už nikdy neoslobodí. Spomínala to aj pred dvadsaťročným Mirom, priateľom jej dcéry. Zaľúbený Miro, ktorý u nich občas prespával, počúval. Potom prehlásil niečo v tom zmysle: "Nebol by to až taký problém..."
Odvtedy na neho tlačila. Spytovala sa ho kedy "to" urobia, či "to" bude schopný urobiť, dokedy na "to" má čakať. Mudrovala, že by "to" bolo najlepšie urobiť nejakým jedom. Miro dokonca pozháňal injekčnú striekačku s ihlou a našiel fľašu s tekutinou, ktorá nepríjemne zapáchala. Scenár bol naostatok úplne iný. Erika využila deň, keď prišiel Gustáv domov opitý hneď popoludní a Miro bol u nich na návšteve. Manžel zaľahol v spálni do postele a tvrdo zaspal. Mira sa priamo opýtala: "Tak čo, ideme "to" urobiť?" Prisvedčil.
Z izby Ley zobral malú kovovú činku. Gustáv po dvoch úderoch do hlavy ešte stále dýchal. Ženy naplánovanú vraždu dokonali. Erika škrtením a Lea udusením vankúšom. Telo poobliekali. Ruky a nohy zviazali lykovým motúzom, na hlavu natiahli sveter a igelitovú tašku, všetko zabalili do deky. Mŕtvolu v noci naložili do batožinového priestoru Mirovej starej lady, zaviezli k opustenej studni a vhodili do vody. Hladinu ešte zahádzali nalámanými konármi. Erika po niekoľkých dňoch išla ohlásiť manželovu nezvestnosť.
Priznal sa aj Miroslav. Opísal to podobne. Pani Erika vraj na neho tlačila, tak sa podvolil. Doplnil ešte, že keď Erika Gustáva škrtila a on mu držal ruku, Lea adoptívnemu otcovi vstrekla zo striekačky niekde do ruky tú zapáchajúcu tekutinu (súdna lekárka to nevylúčila, no podľa nej sa žiadna chemikália na smrti poškodeného nespolupodieľala). Vraj mu z toho všetkého bolo príšerne zle. Celé dni potom preplakal. Teraz je mu to veľmi ľúto.
Lea využila svoje právo a nevypovedala. Jej matka hneď na to pozmenila výpoveď. Dcéra sa vraj počas vraždy v byte nenachádzala. Všetko má na svedomí len ona, s Miroslavom. Lea sa domov vrátila až potom, keď už bolo po všetkom a nevedela ani o plánovaní vraždy.
Prokurátor všetkých troch obžaloval z vraždy v spolupáchateľstve. Všetkým trom teda hrozí trest straty slobody od desať do pätnásť rokov. Na rozhodnutie súdu čakajú vo väzbe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
