Korzár logo Korzár

Združená umelecká škola odhalí záujemcom tvorivé tajomstvá

Prešov - Združená stredná umelecká škola (ZSUŠ) na Vodárenskej ulici v Prešove má 46-ročnú tradíciu, aj keď v tomto školskom roku začala v nej písať

novú kapitolu. Škola ako učňovská škola miestneho hospodárstva vznikla v roku 1955 v Sabinove. Po zlúčení OSP v Prešove a OSP v Sabinove v roku 1960 učilište nieslo názov Odborné učilište OSP v Prešove so sídlom v Sabinove. Toto učilište zabezpečovalo komplexnú výučbu v učebnom odbore murár. V roku 1971 bolo otvorené novopostavené Odborné učilište OSP v Prešove na Vodárenskej ulici. V učilišti boli pripravovaní žiaci pre podniky miestneho hospodárstva a malého stavebníctva.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V súvislosti s recesiou v stavebníctve sa škola na základe záverov racionalizačnej komisie ministerstva školstva začala postupne od školského roka 1992/93 preorientovávať zo stavebného na umeleckoremeselné zameranie. Po vzniku Prešovského kraja v školskom roku 1998/99 do siete stredných škôl bola zaradená aj Stredná umelecká škola (SUŠ). Pretože SOU bolo príspevkovou a SUŠ rozpočtovou organizáciou, komplikovalo to prácu hlavne pracovníčkam ekonomického úseku. Preto požiadali o zriadenie združenej školy, ktorá by tieto problémy odstránila. Ministerstvo školstva zaradilo túto školu do siete k 1. januáru roku 2001 a Krajský úrad ju zriadil od 1. júla roku 2001 ako štátnu príspevkovú organizáciu. Škola vznikla spojením SOU a SUŠ a prebrala všetky záväzky z oboch spojených škôl.

SkryťVypnúť reklamu

ZSUŠ má v tomto školskom roku zriadené odbory: trojročné učebné odbory - umelecký štukatér, umelecký rezbár, umelecký stolár, umelecká vyšívačka, umelecká čipkárka a umelecký keramík. Štvorročné študijné odbory scénických umelckoremeselníckych prác so zameraním na parochniarske a maskérske práce, maľbu dekorácií a interiérov a kroje a kostýmy. Štvorročné študijné odbory úžitkového výtvarníctva: tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov, propagačné výtvarníctvo a grafická úprava tlačív. Od budúceho školského roka ZSUŠ ponúkne aj odbory: ručné výtvarné spracovanie textílií, dizajn a tvarovanie dreva, scénická kostýmová tvorba, scénická dekoračná tvorba a reprodukčná maľba, maskérska tvorba, úžitková fotografia, scénická štukatérska tvorba a scénická tvorba a konštrukcia historického nábytku.

SkryťVypnúť reklamu

Združená stredná umelecká škola v Prešove otvára dvere

ZSUŠ na Vodárenskej ulici v Prešove je svojim spôsobom zvláštna škola a v súčasnosti je na Slovensku aj určitou raritou, keď vyučovanie v nej prebieha na dve smeny. Môže slúžiť príkladom dravosti, aká sa v súčasnosti aj od každého vyžaduje. O tom všetkom sa môžete dnes presvedčiť aj sami, pretože ZSUŠ uskutočňuje tradičnú akciu Deň otvorených dverí, ktorou sa prezentuje hlavne žiakom základných škôl, ktorí majú záujem o štúdium na nej. Vedenie pôvodne stavebného SOU sa postupne začalo preorientovávať na umeleckoremeselné zameranie. „Prechod na umelecké odbory súvisel s tým, že my sme boli stavebné učilište a hľadali sme také odbory, ktoré nejakým spôsobom so stavebníctvom súvisia. V tom čase sa začali hromadne rekonštruovať cirkevné objekty a bolo treba rezbárov na opravu interiérov či odborníkov na kováčske výrobky, " vyjadril sa pre náš denník riaditeľ ZSUŠ Mgr. Peter Kostelník. Prechod na iné zameranie školy si vyžiadal aj značné ťažkosti, ktoré bolo treba riešiť. Bolo ťažké zohnať remeselníkov, ktorí by pre žiakov boli majstrami odborného výcviku. Príkladom môže slúžiť odbor umelecký štukatér. Trh práce o štukatérov javil mimoriadny záujem, ale tých museli pozývať z Poľska či Juhoslávie, lebo tých na Slovensku jednoducho nebolo.

SkryťVypnúť reklamu

Na základe dohody so Štátnym divadlom v Košiciach ZSUŠ začala pripravovať aj žiakov v študijných odboroch scénických umeleckoremeselných prác so zameraním na parochniarske a maskérske práce, maľbu dekorácií a interiérov a na kroje a kostýmy. Aj vďaka operatívnemu zorientovaniu sa na trhu dopytu a ponuky po konkrétnych profesiách sa zo ZSUŠ stala škola s celoslovenskou pôsobnosťou. Odbor grafická úprava tlačív sa nevyučuje v žiadnej inej škole na Slovensku a odbor tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov sa vyučuje len v Kremnici. Veľký záujem ZSUŠ zaznamenáva najmä v štvorročných študijných odboroch končiacich maturitou. Menší záujem je o trojročné študijné odbory. „Prejavilo sa to aj tým, že sa nám už nehlásia umelecké čipkárky, hoci čipky sú stále vyhľadávané. Je to v legislatíve, ktorá nedovoľuje živnostníkom z výroby čipiek vyžiť a neexistuje zamestnávateľ, ktorý by ich zamestnal. Ale záujem o čipky stále je. Záujemci prichádzajú aj k nám do školy a pýtajú sa, či ich máme alebo aby sme im aspoň povedali, kde ich zoženú."

Oživili paličkovanú čipku

Podľa riaditeľa ZSUŠ Mgr. Petra Kostelníka, ich škola je jedným veľkým kotlom, ktorý neustále vrie. V škole sa stále robí niečo nové. Jedným z takýchto prejavov bolo aj zameranie sa na obnovenie vyučovania paličkovanej čipky. „Môžem s kľudným svedomím povedať, že naša škola hlavným impulzom toho, že paličkovaná čipka na Slovensku nezanikla. Keď sme hľadali vzory pre vyučovanie našich žiakov, tak sme zistili, že na Slovensku paličkovaná čipka už takmer neexistuje. Že je len pár starých žien, ktoré ju ovládajú, ale, žiaľ, nenašli sme žiadnu matricu, žiaden podklad," povedal nám P. Kostelník. Aj z tohoto dôvodu sa pred šiestimi rokmi rozhodli usporiadať prvý festival slovenskej paličkovanej čipky. Vtedy prvýkrát a zatiaľ naposledy im pomohlo finančnými prostriedkami aj ministerstvo kultúry. „Festival mal taký ohlas, že na Slovensku vznikli kluby paličkovanej čipky aj tam, kde sa nikdy predtým nepaličkovalo."

Organizátori festivalu sa týmto neohraničili, ale oslovili aj medzinárodné organizácie paličkárov OIDFA, tak do Prešova na prvý celoslovenský festival paličkovanej čipky zavítali zájazdy z Holandska, Belgicka, Nemecka a ďalších krajín. „Myslím si, že paličkovaná čipka sa na Slovensku už udrží, pretože tie kluby už čosi vykonali." Aby to na ZSUŠ zvládli, založili občianske združenie Čipka, ktoré riadi túto činnosť a dbá o zachovanie a rozvoj svetoznámej soľnobanskej paličkovanej čipky. Aby sa tradícia soľnobanskej paličkovanej čipky uchovala aj v tomto regióne, tak v rámci združenia v minulom roku uskutočnili prvé stretnutie žiakov základných škôl, kde existujú krúžky paličkovania. Tomuto podujatiu dali názov Soľnobanská knepľa.

Dnes počas Dňa otvorených dverí na ZSUŠ sa druhý ročník tohoto podujatia uskutočňuje na Cirkevnej základnej škole svätého Gorazda v Solivare. O chytľavosti záujmu o paličkovanú čipku na základných školách (ZŠ) v Prešove svedčí skutočnosť, že pokiaľ na prvom podujatí boli žiaci z troch ZŠ, tak dnes od 9. do 13. hodiny budú súťažiť žiaci z piatich prešovských ZŠ. Súťažiť budú v dvoch kategóriách - chlapci a dievčatá. Za úlohu budú mať počas dvoch hodín upaličkovať čipku na soľnobanský motív. Súčasťou podujatia bude aj prehliadka paličkovania „pravými" Soľnobančankami.

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. Anna Macaláková: Výnos je len časť príbehu investície
  2. Ako sa vyhnúť cukrovke 2. typu: Prvý krok urobte ešte dnes
  3. Čistenie detských zubov ako boj? Rodičia opisujú, čo im pomohlo
  4. Tankovanie, ktoré sa vám vráti: káva, zľavy aj pohodlie
  5. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne
  6. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár
  7. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie
  8. Domáce poistenie v dobe nárastu extrémov počasia a škôd
  1. Invázne rastliny ako superpotraviny
  2. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár
  3. Keď tankovaním získate viac než len plnú nádrž
  4. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne
  5. OTS: Stanovisko LESY SR k tvrdeniam politickej strany Demokrati
  6. Tento recept na svieže letné občerstvenie si nenechajte ujsť
  7. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie
  8. LESY SR si držia drevo doma: 99 % produkcie zostáva na Slovensku
  1. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje 10 827
  2. Ficova vláda extrémne zbrojí, u Kaliňáka kašlú na zákon 9 432
  3. Čistenie detských zubov ako boj? Rodičia opisujú, čo im pomohlo 7 838
  4. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne 3 752
  5. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie 3 117
  6. Kam v auguste k moru? 4 tipy na last minute dovolenku 2 922
  7. Ako sa vyhnúť cukrovke 2. typu: Prvý krok urobte ešte dnes 2 631
  8. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár 1 958
  1. Marián Gunár: Generačná chudoba? Kdeže! Zmrazený potenciál.
  2. Milan Buno: Rúca sa ti svet? Toto sú dobré rady na zlé časy | 7 knižných tipov
  3. Michael Achberger: Myslíte, že priberáte? Pozrite sa, či to nie je voda
  4. Ernest Klotton: Fico, ako bezpečnostné riziko
  5. Štefan Šturdzík: Vzduchovka - aspoň niečo súdruhovia urobili dobre.
  6. Martina Bittnerová: Z Frederiky sa stala Mína. A z Míny legenda II.
  7. Ivan Mlynár: Matúš Šutaj Eštok, na konci dňa hlboké ospravedlnenie Hamranovi, Spišiakovi a čurillovcom stačiť nebude
  8. Ivan Čáni: V Smere seno nežerú. Tomu verím.
  1. Martin Fronk: Igelitka z roku 1990 a obchod, ktorý zabudol na rok 2025 25 276
  2. Elena Antalová: Takže k tým Rážovcom a nášmu skvelému životu 15 255
  3. Monika Albertiová: Máme po puči 8 795
  4. Jozef Foltýn: Podpriemerný Slovan zaujal len arogantným trénerom 7 648
  5. Rado Surovka: Ficove supy už krúžia nad Slovenskom 7 102
  6. Radko Mačuha: Viete, ako býva Šimečka a ako Fico? 6 995
  7. Viktor Pamula: Čurillovci 4 638
  8. Ján Valchár: Keď Rusku ide karta, tak ešte jeden blog 4 524
  1. Radko Mačuha: Za neonacizmus na Ukrajine môže Putin.
  2. Marcel Rebro: Trump a Putin na Aljaške: Rokovanie o Ukrajine bez Ukrajiny
  3. Marcel Rebro: Rusko obkľúčené NATO? Skôr obkľúčené rozprávkami z Kremľa
  4. Věra Tepličková: Prirodzene k prirodzeniu (nevhodné pre deti a slabšie/citlivejšie povahy)
  5. Věra Tepličková: Od buka do buka a máme tu Mamuka
  6. Radko Mačuha: Organizátor majdanu bol na káve pred úradom vlády.
  7. Radko Mačuha: Viete, ako býva Šimečka a ako Fico?
  8. Marcel Rebro: Fico tvrdí, že v Kyjive nie je vojna. My práve začíname tábor pre ženy a deti padlých z Kyjiva.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu