Kým Sviatok Všetkých svätých je spomienkovou
slávnosťou za zomretých, ktorí už dosiahli večnú blaženosť, Pamiatka zosnulých, sviatok nazývaný častejšie i Dušičkami - predstavuje spomienku na tých, ktorí už od nás odišli, blaženosť však zatiaľ nedosiahli a sú ešte v očistci.
Na oba prvé novembrové dni sa oddávna sústreďujú mnohé
zvyky, ktoré v nejednom prípade pramenia ešte v predkresťanských časoch a sú typické nadväzovaním kontaktu s mŕtvymi.
Ľudia nechávajú na stoloch jedlo pre návštevníkov zo
záhrobia. Býva to chlieb a maslo, inde je na stoloch jedno z najstarších jedál - kaša. V niektorých častiach Oravy a Liptova sa ponúka aj pálenka, inde možno vidieť džbániky s mliekom.
Mlieko má na Dušičky význam aj pre živých - gazda dodnes na vidieku nezabúda pofŕkať v tento deň mliekom členov domácnosti - vraj aby sa duše, sužované v očistci ohňom, ochladili. Dušičkové pitie mlieka má vraj vplyv na krásu.
Ešte na začiatku tohto storočia sa i u nás pieklo pečivo, ktoré sa nazývalo dušičky, božie kosti či kosti svätých - tvorili ho dve tyčinky, položené krížom jedna cez druhú, čím pripomínali kosti pod umrlčou lebkou. Namiesto tohto pečiva sa piekli aj bochníky, ktoré gazdinky nazývali dušami. Neskôr sa zvyk hostiny
pre hostí zo záhrobia premenil na koledu pre mŕtvych, keď ženy nosili pohostenie žobrákom na schody kostolov. Vo vidieckych domácnostiach v noci na Dušičky sypú na dlážku múku či popol a ráno hľadajú stopy po hosťoch z ríše mŕtvych.
S Dušičkami súvisí aj niekoľko pranostík - najznámejšia o daždi 2. novembra tvrdí, že duše mŕtvych oplakávajú svoje hriechy. Iná o jasnom počasí vraví, že spoľahlivo oznamuje príchod zimy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
