Na sviatok zosnulých alebo Dušičky po prvý raz upozornil kláštor v Cluny, keď opát Odillo v roku 988 nariadil, aby sa večer
Na druhý deň sa potom za duše zomretých slúžili sväté omše. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril aj do iných krajín po celom kresťanskom svete. Výnimkou nebolo ani slovenské územie.
Úcta k mŕtvym má na Slovensku hlboké korene a siaha až k našim praslovanským predkom. Podľa predstáv našich predkresťanských praotcov duše zomretých sa aj po odchode z tohto sveta zúčastňovali na udalostiach rodu, z ktorého pochádzali. Tí, čo po nich ostali na zemi, si ich mali zasa uctiť primeraným spôsobom a obradmi. Duša človeka mala pritom podľa ľudí podobu bezfarebného obláčika alebo bielej holubice.
Na Slovensku bolo zvykom na Dušičky obdarúvať chudobných ľudí jedlom, obradným pečivom a peniazmi, aby sa modlili za duše zomretých. Starším zvykom, ktorý pretrval až podnes, je pálenie sviečok na hroboch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
