Tomajko, rodák z Rožňavy žijúci v Košiciach, zdanlivo nič spoločné. V lete však uzrela svetlo sveta druhá básnická zbierka oboch autorov s názvom Modré z neba. Medzi názvom hudobného a literárneho diela tak vznikla drobná paralela. M. Žbirka prišiel na Slovensko rozdávať svoju najnovšiu hudobnú produkciu a niečo si vďaka pružnosti rožňavských poetov a ich radosti z darovania svojej tvorby aj odniesol. Je to práve uvedená zbierka básní, ktorej súčasťou je aj CD nosič z krstu knižného dielka. Výber modrého "sfarbenia" vysvetľuje každý zo zainteresovaných umelcov inak. Egon Tomajko nazýva modrým obdobie, ktoré pred časom prežil. Modrý bol prvý prezentačný večer jeho tvorby a tvorby spoluautora R. Pažítku a modrým nazýva aj zoskupenie, ktoré takmer každý týždeň v rôznych mestách východného Slovenska hudobne podfarbuje literárne večery, na ktorých sa priaznivci literatúry zoznamujú s prijemnými spomienkami autorov, ale aj s ich sklamaniami, dnes už prežitými, prebolenými a pretrpenými. "Veľa ľudí nemá takmer nič, práve preto ich môže niečo obyčajné, ako jedno malé knižné Modré z neba potešiť," poznamenal E. Tomajko. Miro Žbirka nazval svoj album modrým náhodou. Prišlo to ako náhle vnuknutie. "Fotograf priniesol na fotenie obalu modré pozadie. Zapáčilo sa mi to. Modrá farba mi je vo všeobecnosti sympatická. Veď komu by sa nepáčilo modré nebo?", povedal pre Gemerský denník M. Žbirka netušiac, že vďaka básnikom z Rožňavy sa stane vlastníkom Modrého z neba v knižnej podobe. Zbierku krstil v lete spevák Peter Nagy. Autori pracujú na tretej knihe a podľa R. Pažítku by ako krstného otca a hudobného hosťa do budúcnosti radi oslovili práve M. Žbirku. Ten pri vysvetľovaní svojho pohľadu na modrú farbu s úsmevom dodal, že za rovnako fascinujúci považuje aj zelený trávnik.
Autor: jk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
