možno aj samoozaangažovaní politici Mečiarovej garnitúry, ktorí speňažovanie pohľadávok vložili do rúk mafiánov a podnikateľských krýs "všeho druhu". Na konci stojí (zatiaľ) jedna zbankrotovaná banka s dvanásťmiliardovou sekerou, ktorú "vydeblokuje" štát z vrecák klientov slušnejších finančných domov, resp. daňových poplatníkov. A tiež zničená reputácia slovenských vlád a obraz krajiny ako najskorumpovanejšej v civilizovanej Európe.
Vysvetlivka pre tých, ktorým toto slovo znie stále atraktívne, či vlastenecky (Čarnogurský): Deblokácie boli proste o tom, že slovenský subjekt, či za Mečiara, či za Dzurindu, získal klientelistickým spôsobom mandát vlády na vymáhanie dlhu. Potom šiel do Ruska, kde vyhľadal podkupných politikov či úradníkov, ktorí za úplatok rozhodli o preplatení dovezeného tovaru ruskému výrobcovi. Doma potom "deblokátor" vyinkasoval od vlády "províziu" (spravidla 20-percentnú), z ktorej si zahojil všetky úplatky, čo cestou porozdával. A ešte mu aj čosi zostalo.
Tento perverzný biznis má pritom zelenú dodnes - podľa poslednej rusko-slovenskej medzivládnej dohody bude z celkového zostatku dlhu 1,2 mld USD v nasledujúcich 4 rokoch možné deblokovať po 100 miliónoch. Teda možné ako možné - vyjednané ročné kvóty sa ešte ani raz nenaplnili. Ani za hviezdnej éry Devín Banky; mimochodom, jej deblokačné umenie skončilo už po nástupe premiéra Stepašina (ešte za Jeľcina, 1998), ktorý pre korupciu vykopal celý personál ruského MF, čím zhaslo aj celé "know-how" Devín B., keďže medzi novými už nemala konexie.
Toľko treba pripomenúť, aby sme privítali najnovšiu "inšpiráciu" Dzurindu i vicepremiéra Mikloša o riešení ruského dlhu podľa čerstvého českého vzoru. O čo ide: Zemanova vláda (čeliac katastrofálnemu deficitu a absolútnej nevôli zastaviť pred voľbami obrovské prerozdeľovanie) nedávno rozhodla o odpredaji celej českej pohľadávky (2,5 mld. USD) za 22 percent nominálnej hodnoty, ktoré súkromná firma vyplatí okamžite po podpise zmluvy. Áno, absolútna strata - 78% - vyzerá hrozivo. Na strane druhej sa ale ČR raz a navždy zbaví bremena tejto pliagy. A nie za tovary, krvopotne negociované s nevypočítateľnými Rusmi, ale čistý "keš" na drevo.
O tom, či Dzurinda s Miklošom "českú cestu" presadia - ak sa vôbec odhodlajú k činu - rozhodne vláda a pred ňou koaličná rada. Ide o ťažké miliardy a vysoko politické rozhodovanie zároveň. Je to dilema. Treba ale tiež vedieť, že výťažnosť ruských pohľadávok sa podľa expertov celosvetovo pohybuje v rozmedzí 22-25%. Podstatná je aj prognóza, že i keby sa dodržal dohodnutý harmonogram umorovania dlhu, na čo neexistuje minimálna garancia (!), kompletné vyrovnanie "hrozí" najskôr v r. 2012. Ešte raz - NAJSKÔR. Môže byť ale aj 2020, alebo tiež nikdy. Priťažujúcim faktom je, že podobné splátkové kalendáre, a na omnoho vyššie sumy, má Rusko s celým radom ďalších krajín.
Najvážnejší argument pre toto riešenie je však v úvode textu - kladné rozhodnutie by preťalo najotrávenejšiu korupčnú žilu slovenskej politiky a zbavilo podnikateľské prostredie ložiska večného hriechu. Preto nesmierne prekvapil včerajší názor Františka Šebeja, jedného z najrozumnejších slovenských politikov, ktorý myšlienku odmietol. A to, dokonale paradoxne, práve s komentárom o škodlivosti korupcie (!). On má totiž obavu, že by vláda predala pohľadávku akejsi netransparentnej firme, ako to urobili Češi, čo by našim integračným snahám uškodilo.
To je však kolosálny nezmysel; predsa za Dzurindu sa už vcelku ujalo, že na každú štátnu zákazku sa musí vypísať tender. Tak prečo nie na odpredaj ruského dlhu? Šebeja asi poplietlo, že Česi verejnú súťaž nevyhlásili; Zemanova vláda si však takto bez hanby počína pravidelne. Nielen v tomto prípade, v ktorom, mimochodom, ani inak konať dosť dobre nemohla, keďže idea pochádza od samotnej firmy Falcon, od ktorej dostala priamu ponuku.
Šebej naproti tomu navrhuje, aby vláda vstúpila do priamych rokovaní s ruskou stranou. Nuž, jednak je dnešný deblokačný režim výsledkom práve priamych rokovaní. Ale najmä - "pozdě bycha honiti". Predsedovi integračného výboru totiž ušlo, že v januári, na neoficiálnom stretnutí v Tatrách, premiér Kasjanov Dzurindovi navrhol vysporiadanie presne "českou" formou 22-percentného odkupu celého dlhu. Až na maličkosť - hotovosť na drevo by vysolila priamo ruská vláda!
A veru, tento návrh, po dlhých meditáciách, náš kabinet odvrhol. Mohli sme mať po probléme. Teraz je príležitosť na reparát. A svinstvo sa žiada vymiesť aj preto, lebo naozaj netušíme, čo za vládu si nadelíme vo voľbách o rok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
