Ján Čarnogurský. Zákon by však musela schváliť vláda aj parlament, na čo nemusí byť politická vôľa. Lustračný zákon na Slovensku neplatí a tak môžu byť aj v najvyšších funkciách eštebáci.
Šéf oddelenia pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu Marián Gula hovorí, že zákon by mal sprístupniť zväzky ŠtB čo najširšiemu okruhu občanov. No musí myslieť aj na ochranu osobných údajov, preto sa nemôže hovoriť o ich úplnom odtajnení. V susedných Čechách sa začali vysporadúvať s minulosťou už v roku 1996, ale nemalo to očakávaný ohlas. "Ja si myslím, že v Čechách to malo dosť veľkú rezonanciu. Takisto v Nemecku, kde sa v zákone o sprístupnení zväzkov tajnej služby bývalej NDR hovorí, že to má aspekty morálne, právne, politické, ale aj historické. Slováci by nepochybne mali vedieť o sebe pravdu. V ľudových múdrostiach sa hovorí, že kto nepozná svoju minulosť, musí ju prežiť ešte raz. V tomto prípade ide o vyrovnávanie sa s minulosťou. Sprístupnenie zväzkov by bolo jednou časťou prekonávania komunistickej minulosti a vyrovnávania sa s ním," tvrdí M. Gula. O sprístupnení 50-tisíc zväzkov musí rozhodovať okrem ministerstva spravodlivosti aj ministerstvá vnútra a obrany.
Poslanec Ján Langoš predložil na terajšiu schôdzu parlamentu návrh zákona o pamäti národa, ale z rokovania ho stiahol. Chce o ňom vyvolať verejnú diskusiu a získať širšiu podporu na jeho prijatie. Predpokladá, že odporcovia by s ním urobili veľmi krátky proces a opätovne by ho mohol predložiť až po šiestich mesiacoch. Langoš by chcel zákonom zriadiť Ústav pamäti národa, čo by si vyžiadalo asi 30 miliónov korún.
Autor: rf
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
