období, kedy ľuďmi zmietal ošiaľ swingu a jazzu. Spevák, stepár a v neposlendom rade veľmi prirodzený zabávač Ondřej Havelka v metropole východu po prvýkrát predstavil svoj vlastný orchester Melody Makers. Popri uchu lahodiacej hudbe voňajúcej nostalgiou, ktorá pritiahla do Bužne prevažne strednú a staršiu generáciu, nechýbali stepové kreácie či choreografické vsuvky jednotlivých členov orchestra a hosťujúcich speváčok. Nevtieravý jemný humor hlavného protagonistu okorenil celú šou, ktorá rozhodne naplnila očakávania divákov.
Dušu orchestra, pána Havelku sme aj napriek časovej tiesni vyspovedali tesne pred koncertom. Zdvorilo nám venoval desať minút, potom sa už ospravedlnil, vymenil civilizovanú kockovanú košeľu za superelegantný frak, nenápadné okuliare nahradili výrazné kostené rámy, polodlhé vlasy zahladil náterom pomády a poď ho na pľac, kde už patril len a len ľuďom v hľadisku.
Aj keď je to zbytočná otázka, predsa sa vás opýtam, v ktorej dobe by ste chceli žiť?
"Asi čakáte, že poviem tridsiate roky, no prečo nie? Rozhodne by som si to chcel aspoň skúsiť. Možnože mám o tom období len samé romantické predstavy, ale možno by to fungovalo. Trebárs by som sa chytil ako spevák. I keď konkurenciu by som mal teda podstatne väčšiu, ako dnes."
Nehovorí vám okolie, že ste vzhľadom na svoju "historickú orientáciu" nepraktický a neprispôsobivý novodobým výdobytkom civilizácie dneška?
"Možno. Aj keby, ja si s tým až tak nelámem hlavu. Proste to, čo stihnem zaregistrovať, to používam, čo nestihnem, na to kašlem, jednoducho mi to nechýba. Myslím si, že každý z nás má nejaký špecifický problém, ktorý priamo súvisí s dnešnou dobou. Ak si mám vybrať, či sa nad tým trápiť alebo nie, rozhodne si vyberiem to druhé. Nestojí mi to za to."
Je swing len vašim imidžom na javisku, alebo celým životným štýlom i mimo neho?
"Nie som v tom úplne dôsledný, aj keď by som veľmi chcel. Nedarí sa mi napríklad v civile chodiť dobovo oblečený a podobne, duchom som však celkom určite v dobách zašlých. Fakt je, že medzivojnové roky boli úžasným obdobím, obdivujem ho úplne úprimne, celým svojim bytím. Nefascinuje ma len vtedajšia muzika. Celé umelecké prostredie bolo vtedy veľmi silné a vzájomne previazané, každý sa každým inšpiroval. Literáti, výtvarníci, filmári, muzikanti. To bolo na tom krásne. Dnes je to príliš rozptýlené a tá skutočná avantgarda sa odsunula kamsi na okraj umenia, len pre nejakú tú intelektuálnu skupinku ľudí, čo je veľká škoda. Na prelome 20-tych a 30-tych rokov bol najväčším progresom modernej hudby práve swing, presne tak ako v 60-tych rokoch všetci milovali bigbít. Celý svet hral Beatles a Jimmyho Hendrixa a dodnes to nestratilo na kvalite. Podobne ako swing, je to kvalitná muzika, ktorá je a zostane nadčasová. Dnes už nič také nie je, aspoň ja to nevidím, preto sa utiekam do minulosti, k svojim swingovým melódiám."
Nie je vám ľúto, že sa dnes už vo vzťahoch a správaní akosi vytláča slušné správanie, nonšalantnosť a galantnosť tak vlastná 20-tym rokom? Muži majú skôr tendenciu zaujať druhé pohlavie svojim búrlivým životom či rebelantstvom...
"Ja si myslím, že je to veľmi individuálne. Požiadavky žien sú špecifické, každá má iné predstavy o tom, čo je pre ňu vzrušujúce. Takže ja sa predsa len budem držať svojho (smiech)."
Ste známy fanúšik golfu, prečo práve tento šport vypĺňa váš voľný čas?
"Golf hrám osemnásť rokov a prišiel som k nemu úplne náhodou. Bolo to v dobe, kedy bolo nás golfistov ešte veľmi málo a tým, ktorí ho hrali, išlo najmä o akúsi spoločenskú prestíž. Dnes, a to ma strašne mrzí, sa to akosi zvrtlo, ale na druhej strane mám radosť, že sa golf celkom pekne rozvíja. Hrá ho čoraz viac ľudí, myslím, že i u vás na Slovensku je to už celkom obľúbený šport. Je to naozaj krásna hra a je na človeku, aby pochopil jej kúzlo. Nedá sa to popísať slovami. Ľudia si ho väčšinou spájajú so "snobárňou" a životom so snobmi spojeným, ale nie je tomu tak. Osobne golf považujem za veľmi vzrušujúci."
Ako vyštudovaný herec a režisér ste fajnšmeker, aj čo do filmu. Viete si vybrať i z dnešnej ponuky kinematografie?
"Samozrejme, vyberám si, hoci do kina chodím málo. Ale keď sa doň už vyberiem, tak idem len na to, čo chcem naozaj vidieť. Naposledy som už po druhý krát videl Améliu z Montmartru, je to podľa mňa veľmi krásny a vydarený film."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
