Havla, ktorý nemocničné lôžko opustil len na túto dobu. Keď som prepol na slovenské vysielače, videl som, ako sa naši politici vzájomne napadali - sviatok - nesviatok, v tomto smere je pre nich každý deň "pracovný" - kto akú zoberie províziu a čo politicky sleduje odstavením elektrárne Jaslovské Bohunice či predajom plynárenského podniku. Nakoniec bola predstavená aj mládež, medzi ktorou skoro do jedného nikto nevedel povedať, čo za pamätný deň je 28. október.

Bodaj by aj bol niekto z nich vedel niečo, keď v tento deň - podobne ako pri iných významných dňoch, čo už začína byť tradíciou - nebol ani jeden politik, predstaviteľ vlády alebo parlamentu, ktorý by sa na nejakom verejnom zhromaždení vyjadril k tomuto významnému dňu. Preto to robím aspoň jednou - dvoma vetami ja. Nebyť 28. októbra roku 1918 slovenský národ by nebol národom, ale postupne by zanikol ako etnikum. Česi a veľké osobnosti nášho národa, akým bol gen. Milan Rastislav Štefánik a mnohí iní, nás vzkriesili ako národ v poslednej chvíli "maďaronizácie", keď nás presvedčovali "hovorte, spievajte pesničky slovenské, nie maďarské, vy nie ste Maďari".

Za vyše polstoročia spolužitia s Čechmi v spoločnom štáte sme mali čo od nich preberať - v kultúre, umení, technike, technológii výroby, spôsobu života, ale aj v úcte k vlastnej hrude, vlastnému národu. Industrializácia Slovenska bol nie politický, ale reálny čin, počas ktorého Slovensko dostalo zo spoločného podstatne viac, ako produkovalo. Československo, ako aj Česko - Slovensko a ČSFR, bolo štátom, ktorý dokázal vyrobiť od ihly až po lokomotívy či turbíny, celé elektrárenské a iné komplexy ako jedna z mala krajín na svete.

Možnože cudzí majú záujem, aby sme na túto históriu zabudli. Naši českí bratia nezabúdajú. My sami si našu históriu vymazávame. Podľa Stalina história veľkého ruského národa začala až od roku 1917 - Veľkou socialistickou revolúciou. Jeho "potomkovia" v našej krajine dnes asi neuznávajú ani rok 1918 ako "začiatok" našej histórie. Pre nich je možno história až tá, ktorú dnes "píšu" oni. Zatiaľ je to však história písania čiernych kníh, rozkrádania národného majetku, sústavnej likvidácie výroby a priemyslu. Všetko za účelom získania nejakého osobného profitu, nanajvýš ak za účelom získania preferencií pre svojich kandidátov v komunálnych a parlamentných voľbách.

Pavel Prokopovič, Prešov

Autor: Budeme národ bez histórie?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.