potrebné práce sme urobili vlastnými silami a prostriedkami, pričom obce zapojila ľudí v rámci systému verejno-prospešných prác," povedal starosta obce Plavnica Vincent Kupec na margo polozabudnutého židovského cintorína, ktorý beznádejne chátral celé desaťročia.
Obec sa ho rozhodla obnoviť a udržiavať vlastnými silami, na tunajšie hroby už nemá kto položiť symbolický kameň. Neveľkú komunitu zmietol vír II. svetovej hroby, do Plavnice v okrese Stará Ľubovňa sa už Židia nikdy nevrátili. Nikto zo 108 tisíc slovenských židov, ktorí našli smrť v koncentračných táboroch, už nemôže chodiť na hroby svojich blízkych. Niť života sa pretrhla, niet ich, nezostali deti, nenarodili sa vnuci. Cintoríny sú majetkom Židovskej náboženskej obce, čo zvyčajne v mestách a obciach používajú ako argument, keď sa hovorí o potrebe ich udržiavania. Nech sa starajú tí, ktorých je to majetkom…
Akoby sa zabudlo na to, že v hroboch ležia ľudia, ktorí kedysi významnou mierou prispievali k dynamike života v meste či dedine a najmä boli tam doma. V Plavnici nehľadali výhovorky, ale priložili ruku k dielu, za čo sa starostovi a občanom obce listom poďakovali predstavitelia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Veď toto sú hroby, na ktorých dnes už nemá kto plakať.
Autor: dgv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
