kauzou "eurofondy", si dovolil závery, ktoré sú, po prvé, vecne "mimo misu", a po druhé z jeho úst absolútne nenáležité a vzhľadom na ústavné postavenie jeho úradu mu vôbec neprislúchajú.
Základným posolstvom Stahlovho výkladu je, že "sa nezistilo ZNEUŽÍVANIE prostriedkov predvstupovej pomoci EÚ pre Slovensko". Ako kľúčová informácia, ktorá letí na verejnosť i do Bruselu, je takýto výstup viac ako zavádzajúci.
Zneužívanie sa totiž dosť dobre zistiť ANI NEMOHLO. O tom vydáva najlepšie svedectvo samotný protokol NKÚ, citovaný tým istým Stahlom. Napríklad v bode, kde konštatoval, že "v kontrolovanom období nebol vydaný žiadny vnútroštátny predpis upravujúci oblasť poskytovania finančnej pomoci EÚ." (Atď, atď - pozri spravodajstvo) Veru tak - žiadny predpis. Summa summarum: PRAVIDLÁ PORUŠENÉ NEBOLI, PRETOŽE ŽIADNE NEEXISTOVALI.
A toto je gros kauzy "eurofondy". Ako Stahl sám ďalej uznáva, priestor pre korupciu a klientelizmus bol značný. Akurát detekovanie toho, či sa skutočne v činnosti Rolanda Tótha vyskytli, je už nie vecou NKÚ, ale orgánov činných v trestnom konaní. Ešte inak: Tou podstatou, ktorá sa metódami NKÚ zistiť dala, je totálna absencia systému v rozdeľovaní prostriedkov a tomu zodpovedajúci bordel. A presne toľko sa aj zistilo. To je z hľadiska EÚ omnoho závažnejší problém ako taká alternatíva, že pravidlá a systém by boli v poriadku, ale ktosi by ich porušil a tak sa "nabalil". V takom prípade by totiž šlo o obyčajný kriminálny čin, skutočnosť je však horšia - systémový štátny šlendrián.
Aby sme vec ešte skonkrétnili: V udaní manželky riaditeľa odboru zahraničnej pomoci R. Tótha, ktoré kauzu rozpútalo, existuje priložený dokument zachytávajúci doslovný prepis zasadnutia orgánov firmy BIOCLAR. Medzi účastníkmi je aj meno Rolanda Tótha a poverenie úlohami smerom k získaniu zákaziek na čističky odpadových vôd, na ktoré poskytuje EÚ účelové prostriedky. Medzi inými je tam aj úloha "vypracovať metodický pokyn a postup jeho presadenia na ministerstve životného prostredia". Nuž, Roland Tóth svojou účasťou na sedení BIOCLAR-u právne nič neporušil ani neprekročil, lebo pokiaľ nie je ako štátny úradník členom orgánov firmy, chodiť si môže vo voľnom čase na akékoľvek stretnutia (špecifické pravidlá neexistovali). Keby BIOCLAR (zapísaný do obch. registra vo februári!) napokon zákazku dostal, ťažko hovoriť o ZNEUŽITÍ PROSTRIEDKOV, veď by šli naozaj na čističku. Konflikt záujmov je to však absolútny, a podozrenie z korupcie veľmi silné.
Ešte väčší Stahlov blunder je stanovisko, že "za zistené nedostatky nemôže niesť vecnú zodpovednosť ústavný činiteľ, ktorý nie je zamestnancom Úradu vlády". Toto je úplný úlet - Hamžík predsa nebol odvolaný pre vecnú, ale POLITICKÚ zodpovednosť. Tú dokonca nepriamo priznal aj sám tým, že po udavačskom liste exmanželky R. Tótha odvolal. Je zrejmé, že keby ho ani vtedy neodvolal, VECNÚ zodpovednosť by aj tak neniesol. Politickú však áno, a preto sa k činu odhodlal.
Kardinálny problém ale bol, že neskoro; na podozrenia okolo osoby R. Tótha bol upozorňovaný už minimálne rok pred urazenou manželkou. A to ako partnermi z SMK, dokonca už v marci aj oficiálne Csákyho listom, tak aj mimovládnymi organizáciami. Na jeseň 2000 Csáky navrhol svojmu vicepremiérskemu kolegovi už Tóthovo odvolanie a "nahradenie človekom s transparentnejšími metódami". Bol však Hamžíkom usmernený, aby "on a SMK nepútali na seba pozornosť vecami, KTORÉ NIE SÚ OPODSTATNENÉ". Tak a teraz súďme: Nesie alebo nenesie Pavol Hamžík POLITICKÚ ZODPOVEDNOSŤ?? Pýtajme sa, či by bola čiastočne zastavená predvstupová pomoc a či by boli tie všetky škandály, keby Hamžík Csákyho návrh vypočul?
Následné choré výplody SOP, aby sa Hamžík vrátil do funkcie, jeho teatrálne odmietnutie a žiadosť o ospravedlnenie premiéra, absurdné úvahy o tom, že Dzurinda ho chcel touto kauzou odstrániť, atď., atď, to všetko je už len logickým miešaním politickej bryndze za horúca. Jozef Stahl svojím absolútne nepatričným vstupom na politickú pôdu pritom nielen rozdúchal vášne, ale navyše aj vyprovokoval reakcie, odkrývajúce otrasnú mieru nepochopenia toho, čo sa vlastne stalo a o čo išlo. Žiarivým príkladom je prezident, od ktorého sme si tiež vypočuli, že "Dzurinda by sa mal Hamžíkovi MINIMÁLNE ospravedlniť" (a čím by mu tak mohol poslúžiť "maximálne"?).
Je obava, že hlúpe Stahlovo extempore vygeneruje ďalšie ohlasy, ktoré definitívne presvedčia Brusel, že ani pol roka po "průseri" nám stále nie je jasné, v čom vlastne spočíval. Dokonca ani predsedovi NKÚ...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
