i bratislavská Sloboda zvierat či príbuzné ekologické organizácie, ktoré sa problematikou práv zvierat nezaoberajú. Vzhľadom na nezvyčajnosť hlásenej situácie však obyvatelia sídliska nad Jazerom nevedeli ako zareagovať a v snahe pomôcť veci skúšali všetko možné.
"Telefonovali nám, že v odstavenom osobnom aute na parkovisku na Galaktickej je už niekoľko týždňov zatvorený pes. Mysliac si, že ide o zviera, ktoré majiteľ opustil, kontaktovali sme políciu, v snahe psa za každú cenu z auta vyprostiť. Na naše prekvapenie však ich zásah potrebný nebol, lebo, ako sa nakoniec ukázalo, vlčiak, ktorý naozaj obýva starý vrak bez poznávacej značky, má vlastného majiteľa," uviedla predsedníčka U.V.P., Dana Tóthová priamo na mieste.
Vzhľadom na to, že držba zvieraťa v uzavretom a stiesnenom priestore, akým je v každom prípade i osobný automobil, je podľa zákona na ochranu zvierat neprípustná, oslovili sme majiteľa, čo ho vôbec viedlo k takémuto kroku: "Sprvoti som mal Arisa doma v byte, ale narodil sa mi syn a pre psa už nebolo miesto. Tak som ho umiestnil do auta. Pravidelne mu mením vodu a dávam nažrať, čo mu môže chýbať?," ukazuje majiteľ na vrak stále ignorujúc fakt, že svojim konaním porušuje podmienky, ktoré zákon ustanovuje na chov zvieraťa. Tvrdí, že vlčiaka pravidelne venčí, no fakt, že pes má i podľa laického oka po tele viditeľné preležaniny, nevedel vysvetliť.
Susedia zalarmovali ochranárov práve preto, že psa výdavali takmer výlučne v aute, z čoho napokon skrsol aj dojem, že majiteľa vôbec nemá.
"Sprvoti sa správal agresívne, brechal, reagoval na pohyb okolo, teraz už len apaticky leží," povedal nám jeden zo susedov dodajúc, že vlčiak sa niekedy zdvihne a krúti sa za vlastným chvostom, čo je podľa majiteľa zlozvyk, podľa niektorých etologických štúdií však môže ísť o tzv. "zoochózu", teda stereotypné správanie sa vyvolané v dôsledku psychickej frustrácie. I v čase našej návštevy pes reagoval na podnety len minimálne, majiteľ ho odmietol z auta vybrať zo slovami, že ho okrádame o čas.
"Koľko kriminálnikov behá po slobode a vy mi tu hovoríte o nejakom týraní? Povedzte mi, čo ho mám radšej utratiť? Na dedine by bol aj tak na reťazi, tak to máte jedno," nevedel stále pochopiť o čo ide majiteľ.
Pri otázke, aký osud šesťročného vlčiaka Arisa čaká, nám nevedel jednozančne odpovedať, rozhodne však odmietol jeho umiestnenie do útulku (ktorý aj tak v Košiciach neexistuje pozn.red.), či darovanie iným majiteľom, ktorí by mu dokázali poskytnúť adekvátny životný priestor.
"Chápem sociálne problémy, ktoré neobišli ani rodinu tohto psa. Ide však o živú bytosť, ktorá má svoje biologické potreby a tie sa jednoducho musia dodržať. Deti, ktoré prechádzajú okolo vidia, že zviera je týrané a nikomu to nevadí. Ako im vysvetlíte že ide o jednoznačné týranie a nič sa pre to nerobí? Je v záujme morálnej spoločnosti, aby bolo takéto chovanie postihované," povedala nám na margo prípadu Dana Tóthová.
Bohužiaľ, ani takéto situácie zrejme nestačia, aby si kompetentí uvedomili nevyhnutnosť mestského zariadenia, ktorého pracovníci by riešili podobné prípady. Ochranárske organizácie nedisponujú výkonnou mocou a keď na problém upozornia, polícia len krčí plecami. A to i v dobe, kedy sú prípady týrania zvieraťa v ostatných krajinách, hoc i u susedných Čechov prísne sankciované. Denne sa odohrá niekoľko týraní, o ktorých nik nemusí vedieť, na uliciach sa túlajú desiatky opustených zvierat. Zatiaľ čo inde funguje seriózna zvieracia polícia o psých útulkoch nehovoriac, u nás je jediným východiskom pre nechcené zviera smrtiaca injekcia od šarhu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
