ochrany pred touto nebezpečnou látkou. Bacilus antraxis môže byť totiž skutočne nebezpečnou zbraňou, čo dokazujú aj prvé úmrtia v USA. No i keď jestvujú vakcíny proti antraxu, slovenskí odborníci tvrdia, že hromadné očkovanie vôbec neprichádza do úvahy.
"Vakcínu vyrábajú USA, Veľká Británia, Kanada a Rusko. Nejde však o jednoduchú záležitosť. Pre dosiahnutie dobrej imunity je potrebné aplikovať s časovým odstupom väčší počet dávok a imunitný efekt pretráva pomerne krátko - iba jeden-dva roky. Očkovanie má tiež viaceré negatívne účinky - často vznikajú opuchy a horúčky, možné sú reakcie lymfatického systému a psychické poruchy. Preto je vždy potrebné dôkladne zvážiť riziko nákazy a samotného očkovania," vysvetľuje MUDr. Margita Sláčiková zo Štátneho zdravotného ústavu v Bratislave.
Ako dodáva, ak sa Slovensku vakcínu podarí získať, bude určená výlučne pre určité skupiny. Napríklad vojakov alebo požiarnikov, ktorí môžu prísť do styku s podozrivým materiálom, rozhodne nie pre radových občanov.
V tejto súvislosti sa často kritizuje odmiestanie ruskej vakcíny proti Antraxu, ktorú nám Rusko samo ponúklo. Podľa MUDr. Sláčikovej sa ruská vakcína nepoužíva injekčne ako ostatné, ale tým spôsobom, že sa poškriabe koža na ramene a očkovacia látka sa aplikuje do rany. To obnáša ešte väčšie riziká.
Podľa MUDr. Sláčikovej sa s očkovaním bežného obyvateľstva proti antraxu nepočíta ani z toho dôvodu, že ide o mikroorganizmus citlivý na antibiotiká. V rukách máme teda účinnú zbraň proti nemu, dôležité je len v prípade kontaktu včas vyhľadať lekrásku pomoc.
"Antrax je primárne ochorenie zvierat, hlavne bylinožravcov. Nakaziť sa ním môžu domáce zvieratá (ovce, kozy, kone, hoväzdí dobytok), ale aj divo žijúce - srny či zajace. Bacil v nepriaznivých podmienkach vytvára nesmierne odolné spóry, ktoré môžu prežívať v pôde aj celé desaťročia. Do prostredia sa dostávajú z infikovaných zvierat trusom alebo sa nachádzajú v ich pozostatkoch, pričom sa uchycujú na trsoch trávy alebo kríkoch. Zvieratá sa nimi obvykle nakazia pri pasení," hovorí Margita Sláčiková.
Na človeka sa ochorenie prenáša najčastejšie zo zvierat a podľa miesta vstupu môžu vzniknúť tri odlišné formy - pri prehltnutí ide o črevnú, pri vdýchnutí o pľúcnu a pri kontakte cez pokožku kožnú formu. Podľa odborníkov sa však antraxom nedá nakaziť bežným dotykom, ale výlučne cez kožu poranenú, pretože iba vnútorné prostredie organizmu dáva baktérii možnosť uchytiť sa.
Na Slovensku bol zaznamennaný posledný prípad nakazenia antraxom v roku 1983 u pastiera oviec. V Európe sa toto ochorenie podarilo celkom eradikovať, ale pomerne bežne rozšírené je v niektorých štátoch Afriky, južnej Ázie alebo Južnej Ameriky. V dnešnej dobe sa z neho stal bojový prostriedok. Aj keď ho nemožno šíriť na veľké vzdialenosti vzduchom (vo forme aerosolu), dá sa hromadne vyrábať, ľahko skladovať i transportovať, pričom je odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Zároveň je možné očkovať tých, ktorí ho vyrábajú, takže je vhodnou zbraňou - predovšetkým na vyvolanie paniky. K tomu dochádza aj na Slovensku, navyše úplne zbytočne.
"Nepredpokladáme, že by u nás došlo k útokom antraxom, musíme však byť na to pripravení a v prípade potvrdenia baktérie konať rozvážne," dodáva M. Sláčiková, podľa ktorej sú Štátne zdravotné ústavy na takúto situáciu dobre pripravené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
