spišských Rómov vzdelanosť aj zmysel pre prácu
Daniela DUBIVSKÁ
Spišská Nová Ves Na Spiši v priebehu niekoľkých rokov rozbehlo svoje aktivity v oblasti riešenia rómskej problematiky niekoľko nadácií a občianskych združení. Ich snahou je riešiť rómsky problém koncepčne v niekoľkých zásadných oblastiach. Tými dominantnými je predovšetkým oblasť vzdelania a bývania Rómov, ale aj podchytenie ich kultúrnych koreňov. Neznámym pojmom nie sú na Spiši ani rozrastajúce sa komunitné centrá. Financovanie projektu Phare 98 Zlepšenie postavenia Rómov na Spiši sleduje niekoľko cieľov. "Finančné prostriedky na tento projekt boli rozdelené do dvoch oblastí. Jedna bola určená na rekonštrukciu materských škôl a následne aj niektorých komunitných centier a ich výstavby. Tam nám, žiaľ, stále chýba dobudovanie Komunitného centra v Letanovciach, ktoré by sme potrebovali v tejto oblasti najintenzívnejšie. Takisto, žiaľbohu, nebude pravdepodobne vystavaná z týchto finančných prostriedkov ani materská škola v Markušovciach. Toto my ovplyvniť nedokážeme, lebo to rieši niekto iný a to sú práve dve kľúčové oblasti, kde tie prostriedky mali byť investované," vysvetľuje koordinátor projektu Phare 98 Peter Rázus. Ostatné finančné prostriedky boli podľa jeho slov investované do rekonštrukcie materských škôl v Arnutovciach, na úpravu v Krompachoch a v Žehre. Hlavným rozmerom tohto projektu je práca s ľudskými zdrojmi. Tu sa realizovali dve línie. Jedna smerovala ku výchove a vzdelávaniu detí v prvých ročníkoch, kde boli zaradení rómski asistenti, prevažne poslucháči detašovaného pracoviska Katedry rómskej kultúry. "Myslím si, že tu boli tie úspechy dosť badateľné. Títo mladí ľudia fungujú buď ako tlmočníci pre deti, ktoré prichádzajú z jazykovo nepripraveného prostredia a mohli byť aj intenzívnymi pomocníkmi smerom ku pedagogickému procesu. Pre nás to zas bolo overenie týchto ľudí aj v tom smere, do akej miery by sa bolo možné na nich spoľahnúť pri organizovaní nejakých ďalších aktivít, to znamená do budúcnosti, čo sa týka komunitnej práce," konštatuje P. Rázus. Ako vraví, nájdu sa tu veľmi schopné a agilné typy, ktoré nemajú problém vstúpiť do tejto komunity a pôsobiť v oblasti sociálno osvetovej práce. Druhou líniou je práca priamo v komunitných centrách. Tá bola podľa slov P. Rázusa ovplyvnená tým, že centrá existujú vo veľmi obmedzenej pozícii. "Nepovažujem za najšťastnejšie rozhodnutie, že sú umiestnené v materských školách. Už len z dôvodu, že komunitné centrum by malo fungovať dve tri hodiny dopoludnia a ťažiskovo by to malo byť aj v popoludňajších hodinách. Našťastie sa to darilo prekonávať tým, že časť aktivít sa realizovala vonku a čo chcem podčiarknuť, bola tu veľmi dobrá spolupráca so základnými školami. Učitelia aj riaditelia urobili obrovskú službu komunitným centrám, ale bola to aj časť zdravotníkov lekárov a zdravotných sestier a taktiež mestská polícia. To bol vlastne vstup nerómskej časti komunity do tohto problému," hovorí P. Rázus. Hmatateľný efekt tejto práce, ktorý by sa očakával, je podľa jeho názoru v prvej etape veľmi ťažké vyhodnotiť, nakoľko v tej šlo predovšetkým o informovanosť ľudí o týchto komunitných centrách čo by mali podniknúť pre motiváciu a záujem o prácu v takomto centre. "Dotazníky, ktoré sme robili, poukázali na spontánny záujem o zlepšenie svojej existencie a bývania, čo napríklad komunitné centrum vyriešiť nedokáže. Môže pomôcť ku pracovným aktivitám, vzdelaniu. Vyselektovala sa nám tu skupina záujemcov o komunitnú prácu zo strany rómskych obyvateľov a na strane druhej skupina aktivistov dobrovoľníkov. To sú výstupy, ktoré existujú. A konkrétne podujatia, ktoré boli, sú kurzy domáce práce, varenie, kurz starostlivosti o dieťa pre Rómov od trinástich do 20 rokov," uvádza koordinátor projektu. Problémom ostáva, ako vraví P. Rázus to, že čo sa Rómovia naučia v komunitnom centre, nemajú možnosť vždy aplikovať v obydlí, kde žijú. "Keď býva v chatrči, kde nemá elektrinu ani vodu, efekt sa znižuje. Ale žiaľ, nedokážeme riešiť štruktúru bývania, infraštruktúru. Stále sa naráža na pozemkové vysporiadanie, to je alfa a omega týchto záležitostí. Pokiaľ osada de facto ex
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
