komunitu presne toľko, že túžobne očakávaná norma vstúpi - po parlamentnom schvaľovaní - do platnosti až v šk. roku 2002-2003, miesto plánovaného 2001-2002, alebo aspoň jeho druhého semestra. Dokonalým paradoxom a ilustráciou pomerov je, že odklad sa ukázal úplne zbytočný; jeho kardinálny dôvod, ktorým bol koaličný konflikt o spoplatnenie-nespoplatnenie štúdia, sa totiž neposunul k dohode ani o milimeter.
Inak povedané, politický výsledok je zrkadlovým obrazom reformy verejnej správy; tesná väčšina vo vláde, proti "opozícii" SDĽ a SOP, presadila svoje videnie. Ako však už minister Ftáčnik naznačil, "rozhodovať bude parlament". Tam sú silové pomery nastavené obrátene, resp. podobne, ako v prípade RVS, keďže mohutné HZDS drží stranu, ako obyčajne, hlúpšiemu a horšiemu riešeniu. Čiže model schválený vládou sa s vysokou pravdepodobnosťou nepresadí. Otázkou takto naozaj je, prečo sa nemohla reforma vysokého školstva, brzdená neprekročiteľným ideologickým sporom, nepustiť do divokého hlasovania NR SR už v apríli.
Istá paralela s RVS sa dá nájsť aj v odbornej rovine, teda pokiaľ ide o celkový prierez zákona; široká akademická obec vyslovuje triezvu spokojnosť a názor, že norma je nesporne krokom vpred. Veľmi tvrdé odsudky OKS ("zhnitý kompromis", "neprincipiálne ustupovanie zlu"- Osuský) a DS ("socialistická poloreforma", vykastrovaná verzia pôvodného návrhu" - Barta) zase naznačujú, že so zásadnou reformou to ani v oblasti V-školstva koalícia príliš nepreháňala.
K určitej spokojnosti rektorov, pedagógov či študentov patrí aj poznámka, že rozšírenie stavovských práv či výhod sa ešte nemusí automaticky kryť s celospoločenským dobrom. Príkladov z iných sfér by sa dalo vyratúvať. Mimoriadne interesantným javom, potvrdzujúcim úzko stavovský egoizmus, je v tomto zákone stále otvorený spor, ktorý posiela vláda do parlamentu v alternatívach: Teda otázka, či kompetencie k pracovnoprávnym vzťahom na fakultách majú mať rektori alebo dekani. Vcelku jednotní akademickí hodnostári sa tu zrazu príkladne rozdelili: Rektori tvrdia, že rektori, dekani, že dekani. Ak sa do schválenia v parlamente náhodou akýsi dekan stane rektorom, stavíme tisíc ku jednej, že názor okamžite zmení...
Kruciálnou kauzou VŠ zákona bol však poplatkový licit, ktorý vyrástol v jeden z najurputnejších ideologických zápasov v tejto koalícii. Bez dohody. Do parlamentu teda ide "politicky nekrytý" návrh, ktorý bol už v aprílovej verzii zákona vyznačený ako číslo 2: Internisti zadarmo, externisti sa spoplatnia. A to tak, že konkrétny mechanizmus vyberania školného "stanoví nariadenie vlády". A to v rozsahu od 10 percent nákladov na študenta až po možný sedemnásobok, teda 70%.
Už tento "mechanizmus", ak bude schválený, je dosť ťažko zdôvodniteľnou intervenciou exekutívy do akademickej pôdy. Vážnejší je druhý problém: Skasírovanie externistov je "riešenie" ani nie čiastkové a nič neriešiace. Vôbec totiž nepohne s najväčšou slabinou nielen vysokého školstva, ale celého slovenského vzdelávacieho systému, ktorou je nižší počet absoventov VŠ a univerzít ako napr. v EÚ, o USA nevraviac. Jediný efekt bude ten, že fakulty znížia kvóty na denné štúdium v prospech externých foriem.
O téme (ne)spoplatnenia štúdia už bolo popísané z oboch strán temer všetko. Viedli sa kampane "mladej ľavice" i jej ideologických protinožcov. Padali absolútne "argumenty", napr. že "Dzurinda študoval tiež zadarmo" (zlomyseľník by povedal - je to vidieť). I my sme vyššie pripustili, že je to spor ideologický. Čo je aj pravda, ale aj trochu odvedenie pozornosti od jadra. Oveľa presnejšie je, že ide o spor zdravého rozumu. Ovšem nie s rozumom nezdravým resp. blbosťou, ale s AMORÁLNOSŤOU A POKRYTECTVOM politikov.
Jednoducho a stručne: Argumenty v prospech všeobecného spoplatnenia všetkých foriem štúdia, v kombinácii so systémom pôžičiek sociálne slabším a ich splácania z budúcich príjmov, sú také absolútne, že je jednoducho nemožné akceptovať názor, že ten, kto presadzuje tzv. bezplatnosť štúdia, je jednoducho blbec (ľavičiar z povolania). To by šlo, keby ten "blbec" nesedel v politickej funkcii, ktorej zisk predpokladá istú elementárnu inteligenciu. Preto môžeme smelo tvrdiť, že zástancovia "bezplatného" štúdia nemajú problém s intelektom, ale s morálkou. Zrozumiteľne - iba preto, aby si udržali priazeň závislých na štáte a tých, ktorí majú lebky definitívne vygumované socializmom, iba preto, aby si zachovali vyhliadky na politické prežitie, bránia sfunkčneniu, otvoreniu a skvalitneniu vzdelávacieho systému Slovenska. A tým aj šťastnejšej a bohatšej budúcnosti celej nastupujúcej generácie, celej krajiny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
