vysokoškolského zákona. Ten by mal po diskusii v parlamente vstúpiť do platnosti 1. apríla budúceho roku. Do peňaženky by rodičia študentov museli siahnuť aj vtedy, keď by prekročili bežnú dĺžku štúdia bez vážnych dôvodov.

Poplatky za externé štúdium by sa pohybovali od 10 do 70 percent bežných nákladov na študenta v predchádzajúcom školskom roku. Išlo by o sumu od 5 a pol do 38 a pol tisíca korún. Pri predĺžení denného štúdia sa bude študent na spolufinancovaní výuky podieľať nanajvýš 40 percentami. Presnú výšku pre jednotlivé študijné smery určí vláda nariadením. Zohľadní pri tom nákladovosť a atraktivitu štúdia. Externé štúdium, ktorého sa dnes zúčastňuje asi 30-tisíc vysokoškolákov, by sa takto legalizovalo, dnes sa robí načierno.

Vysokoškolský zákon bol niekoľkokrát kvôli koaličným nezhodám ohľadom návrhov na spoplatnenie štúdia z rokovania vlády stiahnutý. Koaličné strany v tejto otázke nedospeli k dohode. Ministri za SDĽ, ktorí sú od začiatku voči akýmkoľvek poplatkom za vzdelávanie, hlasovali proti spoplatneniu externého štúdia. Minister Ftáčnik verí, že v parlamente bude pomer síl iný a dá za pravdu ľavičiarom.

Nový zákon o vysokých školách, od ktorého si vláda sľubuje začiatok reformy vysokého školstva, posilňuje ich ekonomickú i rozhodovaciu autonómiu. Ak zákon vstúpi do platnosti, tak sa štátne vysoké školy okrem vojenských a policajných zmenia na verejnoprávne inštitúcie. Od januára 2003 prevedie štát majetok, ktorý doteraz len spravoval, do ich vlastníctva. Nakladanie s ním i s prostriedkami štátu bude kontrolovať správna rada školy. Predkladať budú výročné správy o hospodárskej činnosti, verejný bude zámer rozvoja školy, ktorý bude vypracovaný vždy na päť rokov.

Kabinet tiež posilnil postavenie rektorov, ktorí budú môcť isté kompetencie zveriť dekanom fakúlt. Dekani budú môcť prijímať a prepúšťať zamestnancov v rozsahu, aký im zverí rektor a vyvíjať tiež podnikateľskú činnosť podľa štatútu školy.

Slovenská rektorská konferenciá víta uzákonenie vyberanie poplatkov, ktoré sa nateraz deje na hranici zákona. Jej rezident Milan Dado však odmietol návrh, aby o výške poplatku rozhodovala vláda po schválení zákona v parlamente. Výšku poplatku by podľa neho mala určiť samotná vysoká škola. Študentská rada vysokých škôl takisto ocenila, že vládou schválené spoplatnenie externého vysokoškolského štúdia otvorí cestu k riešeniu nelegálneho vyberania poplatkov za túto formu štúdia.

MT: Reakcie

Na reakcie o spoplatnení externého vysokoškolského štúdia sme sa spýtali predstaviteľov politických strán.

Pavol HAMŽÍK, predseda SOP: "Doterajšie vyberanie poplatkov za externé štúdium sme považovali za nelegálne. Krok vlády smeruje k tomu, že poplatky budú regulované a urobí sa v nich poriadok. Preto sme to podporili."

Ľubomír ANDRASSY, poslanec SDĽ: "Je to hazardovanie s budúcnosťou Slovenska, ktorá musí byť spätá s vysokoškolským vzdelávaním mladých ľudí a ich kvalifikáciou."

Peter OSUSKÝ, nezávislý poslanec: "Platenie školného externistami deformuje rovnosť šancí mladých ľudí. Môže vzniknúť stav, že fakulty vo finančnej mizérii začnú znižovať podiel študentov denného štúdia a zvýšia počet platiacich - externých."

Ľudovít KANÍK, predseda DS: "Spoplatnenie externého štúdia výrazne nezlepší situáciu vysokých škôl. Nazdávam sa, že nová realita presvedčí politikov, že je nevyhnutné celoplošné spoplatnenie štúdia na vysokých školách. Myslím si, že by sa malo oveľa intenzívnejšie pracovať na systéme ako prostredníctvom pôžičkových, sociálnych a štipendijných fondov zabezpečiť spoplatnenie aj dostupnosť štúdia."

Autor: Jarmila HORÁKOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.