námestí v Moskve.
Na príkaz najvyšších miest bolo Červené námestie 31. októbra 1961 pod zámienkou nácviku vojenskej prehliadky hermeticky uzavreté pre verejnosť a urýchlene demontovaný Stalinov sarkofág. Zároveň sa na čelnú stranu mauzólea namiesto mramorového bloku s nápismi Lenin a Stalin vrátil pôvodný mramorový štít, ktorý niesol iba Leninovo meno. Aktom pochovania Stalinovho tela do zeme pri Kremeľskom múre sa formálne skončila éra glorifikácie vodcu považovaného historikmi za jedného z najkrvavejších diktátorov v dejinách.
Pád Stalinovho kultu sa začal z iniciatívy Nikitu Chruščova na XX. zjazde sovietskej komunistickej strany v roku 1956. V mauzóleu vedľa Vladimíra Lenina bolo Stalinovo telo od jeho smrti v roku 1953.
Stalin, ktorého smrť v roku 1953 oplakávala celá krajina, sa stal jediným komunistickým vodcom, ktorého pochovali do zeme v tajnosti a tichosti - bez prejavov, smútočnej hudby a čestnej salvy.
Sprvu sovietske komunistické vedenie chcelo Stalina pochovať na moskovskom Novodevičiom cintoríne, kde bola pred tým pochovaná aj Stalinova žena a syn, ale existovala obava, že gruzínski obdivovatelia vodcu sa pokúsia telo Stalina exhumovať. Nakoniec preto padlo rozhodnutie pochovať Stalina pri Kremeľskom múre hneď vedľa mauzólea, kde je stála strážna služba.
Pri Leninovom mauzóleu sú desiatky hrobov sovietskych komunistických a vojenských predstaviteľov, ale Stalinov hrob je jediným, na ktorom sú takmer vždy čerstvé kvety. Aj 48 rokov po svojej smrti zostáva Stalin v Rusku pre státisíce ľudí staršej generácie symbolom prosperity, poriadku a víťazstva nad fašizmom.
.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
