ešte čerstvé, v poradí tretie CD, ktoré výstižne nazvali "Oslávme si život." S Igorom a Ivanom Timkovcami sme si sadli na kus reči ešte pred jeho krstom, ktorý prebehol nedávno v Bratislave za asistencie Davida Kollera z kapely Lucie. Záznam z neho môžete, mimochodom, zhliadnuť na košickom krste 12. novembra v agentúre GeS.

Aké bolo nahrávanie tretieho albumu? Kvárila vás po toľkom úspechu zodpovednosť, alebo ste vypočítavé kalkuly hodili za hlavu a orientovali sa inštinktom?

Ivan: "Aby som pravdu povedal, najprv sme si lámali hlavu a obávali sa najmä novinárov, ktorí si nikdy nenechali ujsť poznámky typu, Žily už nikdy neprekonáte. No potom sme si povedali, však my sme len ľudia a to, že sme mali taký úspech nás síce teší, ale tretí album si urobíme presne tak, ako ten druhý. Nahrali sme si ho teda podľa svojho gusta. Nestojíme o to, aby sme museli niekoho nasilu do našej hudby tlačiť. Nechali sme rozhodnutie na ľudí pri predošlej platni, nechávame to na nich i teraz. Kto bude chcieť, ten si to vypočuje, kúpi, príde na koncert. A ten, kto tam bude hľadať Žily, nenájde ich tam. Tie boli len jedny. Hoci nám je jasné, že na koncertoch ich budeme hrať asi do konca života."

Igor: "Musí sa ale uznať, že práve Žily nás dostali do 'prvej ligy' a kapela No Name už v živote práve preto taký boom nezaznamená. V každom prípade, posledný album je podľa nášho názoru lepší, o niečo zrelší. V textoch sa nájde veľmi veľa ľudí, ako sa nám už osvedčilo i z reálnych skúseností. Zaujímavosťou na margo je, že momentálne už máme na Slovensku predaných vyše 18 000 kusov druhého albumu, čo považujeme za veľký úspech, veď v poslednom období sa to nepodarilo žiadnej kapele. V Čechách už máme na konte 8 500 predaných nosičov."

Máte nabitý denný harmonogram koncertov, kedy ste vôbec mali čas ešte na skladanie a nahrávanie nových piesní?

Igor: "Popri koncertoch, ktorých sme mali vyše dvesto, sme nahrávali 22 dní. Dokonca aj z tohto vymedzeného času sme šesť dní koncertovali, pritom tri koncerty boli v Čechách. Reálne sme teda v štúdiu strávili 18 dní. Mali sme však vo veciach jasno, vedeli sme presne čo chceme, dokonca si dovolím tvrdiť, že príprava bola ešte dôslednejšia ako pri druhom albume."

Ako dopadla šnúra v Čechách, ktoré o vás prejavili až neobvyklý záujem?

Igor: "Veľmi nám pomohlo, že sme sa mohli predstaviť ako predkapela Elánu. Odohrali sme tam dokopy osem či deväť koncertov a videlo nás vyše 60-tisíc ľudí. Ušetrilo nám to minimálne 50 koncertov, ktorými by sme na seba museli sami upozorniť. Nič lepšie sa nám nemohlo v tom čase prihodiť."

Ivan: "Mali sme výhodu, lebo ľudia nás tam už poznali a vynikajúco spolupracovali. V tamojších rádiách totiž rotuje tuším už náš tretí singel, takže sme im neboli úplne cudzí. Bolo síce obdobie, kedy nás volali jednoducho "žíly", ale vďaka koncertom sa veľmi rýchlo naučili, kto je NoName. Ich reakcie boli výborné, dokonca sme museli ako predkapela pridávať. Sťažovať sa rozhodne nemôžeme, koncom októbra sa tam chystáme na turné spoločne s kapelou Chinaski. Od januára už rozbehneme vlastnú šnúru po českých kultúrnych domoch. Ak sa tretia platňa u nás dobre uchytí, chceli by sme tiež obehnúť slovenské športové haly."

Igor: "Vychádzame z niekedy až rekordnej návštevnosti, ktorú máme na slovenských koncertoch a všetko nasvedčuje tomu, že naša kapela má na to, aby si mohla dovoliť takéto plány."

Nezunovalo sa vám, vzhľadom na intenzitu vašich koncertov, hrať dookola stále ten istý repertoár?

Igor: "Teoreticky sa to tak môže javiť. No nám sa podarilo podchytiť už aj český trh, čo je dovedna 15 miliónov ľudí, ktorým môžeš dva roky obohrávať stále to isté a nezunuješ sa."

Ivan: "Ty síce hráš rovnaký koncertný program, ale v hľadisku stoja zakaždým iní ľudia, vďaka ktorým koncert dostane stále iný spád. Iné reakcie, iná energia, ktorá sa ti vracia späť."

Igor: "Stáva sa nám, že musíme odmietnuť pozvania organizátorov niektorých akcií, ako to bolo nedávno v Medzilaborciach či Snine. Sme v situácii, kedy si už musíme vyberať pre nás strategicky podstatnejšie vystúpenia. Vieme, že v niektorým mestách je vyslovene hlad po No Name, ktorý možno momentálne nemôžeme uspokojiť. Trochu nás to mrzí. No keď sa nájde čas a zavítame tam, máme istotu, že nás bude čakať plné hľadisko."

Teda uprednostňujete hranie tam, kde máte najviac ľudí? Nemeriate svoju hudbu už príliš kvantitatívne na úkor kvality?

Igor: "To určite nie. Napríklad, teraz v novembri vystúpime niekde v Hrnčiarovciach. Aj počas turné s Elánom sme si odskočili do Trstenej a zahrali sme pre 400 ľudí. Máme to šťastie, že hráme preto, lebo nás to baví a plné hľadisko je len plusom k dobru. Vážime si každého nášho fanúšika, naďalej hráme vo veľkomestách i okresných mestečkách bez rozdielu."

V textoch posledného albumu rezonuje, až na pár filozofických výnimiek, láska. Ide o vašu reakciu na záujmy fanúšikov, u ktorých má táto téma najväčší ohlas?

Ivan: "Nikdy sme nerobili to, čo chceli fanúšikovia. Robili sme si hudbu, aká sa páčila nám a zhodou okolností na to ľudia zareagovali. Preto nebol dôvod meniť systém našej tvorby a len prirodzene pokračujeme v tom, čo sme začali."

Igor: "A o čom inom by sme mali spievať? Láska je emócia, ktorá hýbe nami všetkými, bez ohľadu na rozdielne rebríčky hodnôt, či štýl života. Každý sa v nej nájde, nie len naši fanúšikovia, dovolím si tvrdiť, že celé generácie. Ale som rád, že si postrehla i tie filozofické linky. Verím, že i ostatných zaujme druhá strana našich skladieb. Tým pádom to už nemôže byť brak."

Ako zvládate nadmerný nápor rušného života, nepociťujete na sebe následky stresu?

Igor: "Určité zmeny na nás badať, ale vyhnúť sa tomu jednoducho nedá. Je už na jednotlivcovi, ako sa s tým vie vysporiadať."

Ivan: "Uvedomujeme si, že sme o čosi známejší, obdivuje nás mnoho ľudí, dievčatá by urobili čokoľvek, aby sa s nami stretli. Časom si na to človek zvykne a neberie to ako niečo nenormálne."

Igor: "Poviem ti jednu nádhernú skúsenosť, ktorá sa mi stala teraz pred dvomi hodinkami. Išiel som k svojej zubárke, ešte školskej, ku ktorej chodím od malička. Pred telocvičňou, kde má ambulanciu, nastupovalo asi dvadsať 13-ročných dievčat. Prišla učiteľka a hovorí jednej takej milej copatej, vraj, podaj hlásenie. Ona sa nadýchla a nič. Ja som prešiel okolo a len som tak za chrbtom počul, ako im učiteľka hovorí 'no dajte si dvadsať sekúnd pauzu a pozerajte sa'. Otočil som sa, všetky sa smiali, červenali, hovorím im ahojte, zakývali sme si a šiel som ďalej. O takýchto situáciách je teraz náš život. Sme radi, že ľudia, ktorých stretneme sa usmievajú. Či chceš či nechceš, niečo asi znamenáš, to je tá zmena."

Igor, ty máš aj s bratom Romanom prerušené štúdium, chcete sa do škôl ešte vrátiť?

"Určite si to chcem niekedy dokončiť, vysoká škola nie je v živote na škodu. Ale vzhľadom na to, aký mám plný kalendár, je to pre mňa v súčasnosti nedosiahnuteľná méta. Podobne je to i s mojou taliančinou, zatiaľ som stále pri ôsmej lekcii, nemám čas sa do toho pozrieť. Momentálne je mi ale fakt milší spánok, ako vedomosti. Keď chceš ešte popri tom vidieť, ako ti doma vyrastá mladší brat, alebo ako vyzerá frajerka, máš sa čo obracať. Ale to nie je sťažovanie, vybrali sme si to."

Pociťujete priamo úmerne vašej sláve i nevraživosť zo strany okolia?

Igor: "Jasné, že i my sa potkýname o polená úmyselne nahádzané pod nohami. Ale vraví sa, že čím viacej si úspešný, tým viac máš nepriateľov. Je to merítko úspechu."

Ako sme sa od chlapcov o niekoľko dní neskôr dozvedeli, ich úspech natoľko zaimponoval spevákovi Mirovi Žbirkovi, že si ich pozval sťa "krstných" svojho nového hudobného nosiča, ktorý sa odohrá tento týždeň v Bratislave.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.