o ďalšej spolupráci oboch miest. Miskolc, ktorý patrí so svojími vyše 184 tisíckami obyvateľov medzi najväčšie mestá Maďarska a je strediskom župy Borsód-Abaúj Zemplén, dôverne poznajú aj mnohí východniari. Veď ich cesty najmä v lete smerujú práve tam, alebo do blízkej Miskolc-Tapolce a Lilafüredü, aby si na dobre vybavených a čistých kúpaliskách s adekvátnymi službami užili vody a slnka. Mnohí sa pritom pozrú aj do obchodov, veľkých nákupných stredísk, alebo zájdu na trhovisko.
Miskolc je však zaujímavý aj svojimi historickými a kultúrnymi pamiatkami, ktoré sa ponúkajú objektívu fotoaparátu či kamery priamo na Hlavnej ulici. Za ďalšími - napríklad za hradom treba zájsť do predmestia Miskolca, futbalovým fanúšikom známeho Diósgyőru, v ktorom určitý čas pôsobili aj "rezešovské" VSŽ.
Košice a Miskolc majú mnoho spoločného už aj vzhľadom na svoju blízku geografickú polohu a spoločný historický vývoj počas uplynulých stáročí. Minulý rok - 11. mája - mesto oslávilo 635. výročie svojho založenia. Miskolc bol od polovice 14. storočia kráľovským poľnohospodárskym mestom, ktoré sa vo veľkej miere zaoberalo vinohradníctvom. Miškovec mal v stredoveku celý rad privilégií mestského charakteru - mohlo usporiadať jarmoky, zvoliť si farára, rozsudky nižšieho súdu vynášala mestská rada a nie kráľovská stolica. Kráľ Žigmund už v roku 1395 dovolil, aby mesto mohlo vyniesť spravodlivé rozsudky a trestať previnilcov používaním rôznych mučiacich prostriedkov, šibenice i lámaním v kolese.
Medzi stredoveké kráľovské privilégiá patrilo i nariadenie vzťahujúce sa na vinárstvo poddaných, ktoré zostalo v platnosti až do novoveku. Na základe toho v krčmách Miskolca bolo povolené predávať iba to víno, ktoré sa urodilo v miestnych viniciach. Kráľ Matej v roku 1471 a 1473 kráľovskou listinou vydal nariadenie kastelánom, aby nevyberali zvlášť príplatky od vinárov a neobťažovali ich pri odovzdávani desiatkov.
Ďalšiu právomoc dostalo mesto v roku 1519 od kráľa Ľudovíta II, ktorý daroval mestu hrdelné právo, to znamená, že obyvatelia sa mohli rozhodnúť o osude najväčších hriešnikov. Toto právo platilo ešte aj v roku 1698, keď svojho vedúceho richtára potrestali sťatím hlavy na hlavnom námestí. V repertoári trestov mali aj vešanie a v l8. storočí dokonca aj pálenie bosoriek.
Miskolc zažil prvú pohromu, v roku 1544, keď mesto zasiahla prvá vlna tureckého vpádu. Hordy budínskeho pašu zničili najkrajšie budovy mesta, majetnejších obyvateľov odvliekli a ich dobytok rozohnali. Druhá pohroma prišla v roku 1706, keď cárske vojská vyrabovali o podpálili mesto. Bola to odveta za účasť mesta v boji o slobodu pod vedením Ferencza Rákocziho.
Mesto sa nakoniec zo všetkého "vylízalo" a vývoj nemohla zastaviť ani epidémia cholery v roku 1873 a o päť rokov neskôr zničujúca povodeň. Na konci storočia prišli na rad slávne vinice, ktoré vyničila filoxéra. Na ich znovuobnovenie už neprišiel rad, lebo obyvateľstvo si už našlo možnosť obživy v priemysle a obchode. V tom čase sa začali budovať poschodové domy, ktoré aj dnes určujú ráz mesta.
Veľká rekonštrukcia stredu mesta, ktorá začala v polovici 80-tych rokoch, trvá dodnes. Mnohé ulice dostali nové dlažby, vymenili vyše storočnú elektrickú sieť, pribúdajú nové nákupné strediská a zariadenia, ktoré si vyžaduje čulý cestovný ruch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
