Žitnom ostrove. Dobré klimatické podmienky a úrodná pôda priaznivo ovplyvnili jedálniček tunajších obyvateľov.
K najstarším jedlám, a to nielen v tomto kraji, patrili kaše a kašovité pokrmy. Na celom území Slovenska boli najrozšírenejšie obilninové kaše, ktoré sa varili z celého, drveného alebo mletého jačmeňa, či prosa. Na Žitnom ostrove však pri ich príprave prevládala najmä kukurica, neskôr aj ryža.
Jedlo všedného dňa - kukuričnú kašu pripravovali gazdiné tak, že ju zavarovali do mlieka, ktoré bolo výdatne riedené vodou. Čisté mlieko používali menej a to nielen z úsporných dôvodov, ale aj preto, lebo neriedené sa ľahko pripaľovalo. Hotovú kukuričnú kašu podávali na sladko s medom a poliatu rozpraženým maslom, alebo na slano s opraženou cibuľkou a slaninkou. K obľúbeným, ale vzácnejším omastkom, patrila aj kačacia a husacia masť.
Pri zabíjačkách sa robievala aj "abakása" - to sa do ovaru pridávala krv a kukuričná krupica. Chutná bola tiež "žobrácka kaša" (vnútornosti, ryža) a "ludaskása" (ryža a hydinové droby udusené na cibuľke).
Medzi zvláštne patria aj recepty na jedlá, ktorých základom síce je kaša, ale táto sa ešte ďalej upravuje napríklad aj takto: do vriacej vody s trochou mlieka a soli pridáme buď kukuričnú múku, alebo ryžu, zemiaky, či jačmennú múku a varíme. Masu miešame až kým nezhustne a potom z nej lyžicou, ktorú namáčame v studenej vode, formujeme malé kúsky. Ukladáme ich do misy a polejeme opraženou slaninkou, cibuľkou, alebo zalejeme horúcim mliekom. Z podobnej masy robievali aj rôzne halušky, ktoré sa vyvarili vo vode, scedili a podávali upravené na sladko, alebo na slano. V každom prípade sa však museli dobre omastiť, aby sa ľahšie šmýkali dolu hrdlom. Zvláštnou obmenou kaší bol "isterc". Múku upražili nasucho do ružova, potom zaliali vodou a miešali až do zhustnutia.
Chutné boli aj zapečené kaše napríklad "malej". Uvarenú kukuričnú kašu vyliali na vymastený plech a upiekli do zlatova. Táto pochúťka, moderne podávaná s kompótom, patrí medzi miestne špeciality dodnes. Medzi maškrty, ktoré boli priam nabité vitamínmi skupiny B, patril "kalkíš". Obilie sa nechalo asi týždeň naklíčiť, pričom ho bolo treba často premývať. Potom sa celé, aj s klíčkami, pomlelo a do získanej mliečnej suroviny sa pridala biela múka. Do cesta napichali steblá trstiny, aby nadbytočná voda ľahko unikla a koláč sa upiekol rovnomerne. Kalkíš pekávali v chlebovej peci a keďže takáto pec nechýbala v žiadnej domácnosti a väčšinou bola umiestnená vonku, deti sa počas prípravy tejto pochúťky z dvora ani nepohli.
Medzi najnovšie obilninové kaše patrí "riskaša", ako je jasné z názvu, varená z ryže. Táto plodina má svoju kolísku v juhovýchodnej Ázii. Do Európy sa dostala prostredníctvom Turkov a Arabov. Prvé neúspešné pokusy s jej pestovaním u nás sa začali za Márie Terézie a pár nadšencov ich obnovilo aj v 50-tych rokoch 20. storočia. Pokusy však nedopadli dobre, ryži sa u nás na poliach nedarí. V kuchyniach je to však iné a dnes ryžu varievame pravidelne.
Kaša, ktorá má svoje miesto aj v rozprávkach - "Hrnček var", v prísloviach - "Po kaši, po mede - poznať Slováka všade", bola kedysi aj symbolom hojnosti. Dnes sa na našich stoloch objavuje málo a možno je to škoda.
Jačmenná kaša
300 g jemných jačmenných krúp, voda, soľ, 100 g hrubej múky, údená slanina, cibuľa.
Prebraté a umyté krúpy dáme variť do osolenej vriacej vody. Uvaríme na kašu. Hotovú kladieme na taniere a polejeme ju upraženou cibuľkou so slaninkou.
Kukuričná kaša na sladko
Mlieko, med, kukuričná krupica, maslo.
Sladké mlieko s medom privedieme do varu a pomaly vmiešavame kukuričnú krupicu. Po zhustnutí kašu odstavíme. Nalejeme ju do tanierov, v prostriedku urobíme jamku, do ktorej vlejeme rozpustené maslo.
Kukuričná kaša so škvarkami
300 g kukuričnej krupice, 1 liter vody, soľ, údená slanina.
Do vriace vody zavaríme krupicu a za stáleho miešania uvaríme na kašu. Hotovú kašu dáme na taniere a polejeme ju masťou a škvarkami.
Fazuľová kaša s ryžou
300 g bielej fazule, voda, soľ, 80 g ryže, masť, cibuľa, údená slanina.
Fazuľu, ktorú sme dôkladne prebrali, namočíme najlepšie cez noc. Potom ju dáme variť a varíme až kým nie je mäkká, pridáme ryžu a ďalej varíme, až nám nevznikne kaša. Nezabudneme miešať. Cibuľku upražíme na masti do zlatova a zo slaninky urobíme škvarky. Kašu na tanieroch polejeme masťou s cibuľkou a škvarkami.
Ryžová kaša
150 g ryže, soľ, voda, 1/2 l mlieka, maslo, cukor, škorica.
Prebratú a umytú ryžu dáme do studenej vody a pomaly privedieme do varu. Potom pridáme soľ, maslo, polovicu cukru, mlieko a za ustavičného miešania dovaríme. Hotovú dáme na taniere, polejeme roztopeným maslom a posypeme cukrom a škoricou.
Žobrácka kaša
1 kg bravčovej hlavy, 1/2 kg pľúcok, masť, cibuľa, cesnak, čierne mleté korenie, majorán, 100 g ryže, soľ.
Očistenú a umytú hlavu a pľúcka dáme variť. Uvarené mäso oberieme a zomelieme s pokrájanou cibuľkou, ktorú sme opražili na masti. Pridáme pretlačený cesnak, udusenú ryžu, korenie, majorán a soľ. Všetko dôkladne premiešame, prilejeme vývar a uložíme na vymastený pekáč. Upečieme a podávame so zemiakovým šalátom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
