pripomína činnosť červotoča. Obyvatelia Chorhatu to nepovažujú za nič mimoriadne, iba geodeti pri vymeriavaní pozemkov. Hneď na to upozornili geológov a tí sa obrátil na vedca, ktorý sa touto problematikou zaoberáva, nemeckého geológa Adolfa Seilachera. Seilacher sa hneď vybral do Chorhatu, vyhotovil tam odltačky zo zvetranej horniny a odobral niekoľko vzoriek v nádeji, že sa mu podarí rozlúštiť záhadu chodieb. Tieto drobné chodby sú podľa neho korunnými svedkami nového obrazu evolúcie. Podľa výsledkov rádiometrických meraní dosahuje vek chorhatského pieskovca okolo 1,1 miliardy rokov. Okrem toho obsahuje zvyšky súvislých kobercov modrých rias, ktoré kedysi rástli na morskom dne. Kanáliky nie sú podľa neho ničím iným ako chodbami červovitých tvorov, ktoré si prehrýzli cestu vrstvami rias.
Ak by sa táto hypotéza potvrdila, znamenalo by to zásadnú zmenu v doterajšom chápaní vývoja života na zemi. Živočíchy s tráviacou sústavou a malým mozgom by teda žili na Zemi o 500 miliónov rokov skôr, ako si vedci mysleli. Najstaršie fosílie vyšších foriem života totiž pochádzajú z Číny a datujú sa do obdobia 580 miliónov rokov p. n. l.
Tvory, ktoré Seilacher označuje za prapredkov slimákov, pavúkov, žralokov i človeka, dosahovali hrúbku ceruzky, živili sa zvyškami rias a peristaltickými pohybmi sa posúvali dopredu. Pred vyše miliardou rokov, keď podľa Seilachera nastal "vek červov", vládli na našej planéte nevľúdne podmienky a vo vzduchu bolo len málo kyslíka. Nemecký vedec v tom však nevidí nijaký problém, pretože pračervy údajne využívali riasy ako plynovú masku a doslova priľnuli k týmto prvotným producentom kyslíka.
Seilachera napĺňajú optimizmom výskumy molekulárnych biológov, ktorí sa rozhodli zrekonštruovať priebeh evolučného vývoja prostredníctvom porovnávania génov. Z výsledkov tohto výskumu vyplýva, že prvé praživočíchy mohli žiť na zemi už pred miliardou rokov.
Napriek tomu sú vedci naďalej presvedčení, že prudký rozvoj rozmanitých foriem života nastal až v období kambria, čiže pred 530 miliónmi rokov. Evolučný biológ Jay Gould v tejto súvislosti hovorí o "veľkom tresku", pri ktorom v priebehu niekoľkých miliónov rokov vznikli všetky základné stavebné prvky dnešného živočíšneho sveta: lastúry, nohy, pazúry a panciere.
Čo sa však dialo takmer pol miliardy rokov? Seilacher tvrdí, že neuveriteľne dlhá osamotenosť červov bola spôsobená tým, že evolúcia prebiehala v dvoch fázach: v prvej, ktorá trvala od vzniku červov až po kambrickú explóziu, prebiehali v živej prírode iba pomalé zmeny. Situácia sa však náhle zmenila, keď sa zvieratám vyvinula kostra, ktorá otvorila neuveriteľné možnosti ďalšieho vývoja. V období kambria sa začala druhá fáza evolúcie, ktorá trvá dodnes: zvieratá sa naučili behať, brániť sa a navzájom sa požierať.
Medzi odborníkmi však prevláda zdržanlivý až skeptický postoj k Seilacherovmu objavu. "Pri všetkej úcte," hovorí paleobiológ Simon Conway Morris z Cambridgeskej univerzity, "chodby v pieskovci sú síce faktom, no fosílie červov sa dosiaľ nenašli." Podľa Morrisa nemožno vylúčiť ani to, že v chodbách kedysi žili kolónie améb. "Ak by bola naša planéta tak dlho obývaná červami, s ich stopami by sme sa museli stretávať na každom kroku."
Autor: Der Spiegel, geo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
