jasnovidcov a prorokov sa obracali nielen jednoduchí ľudia, ale i mnohí panovníci. Vyhľadávanými boli aj médiá, tj. osoby, ktoré sa v tranze dokázali spojiť s nadprirodzenými bytosťami a tlmočiť prítomným ich posolstvo. Príbehy podobného charakteru nájdeme už v Biblii.
Prvý izraelský kráľ Saul sa po smrti svojho verného radcu Samuela, potreboval s niekým poradiť o taktike boja proti Filištíncom. Zároveň chcel zistiť aj výsledok tejto bitky, no nepomohli mu ani vykladači snov, ani proroci. Jeho vojaci mu vnukli myšlienku, aby dal vyhľadať starú ženu, ktorá vedela vyvolávať duchov mŕtvych. Kráľ ju našiel a požiadal, aby vyvolala Samuelovho ducha. Tá tak urobila a prízrak verného radcu Saulovi prezradil, že jeho vojsko utrpí krutú porážku. Na druhý deň sa stalo všetko presne tak, ako to prízrak predpovedal.
Aj starí Gréci mali v obľube jasnovidectvo a po celej krajine boli rozšírené veštiarne. Najslávnejšia bola v Delfách, založili ju asi v roku 1400 p.n.l. a zasvätili bohyni Zeme. O šesťsto rokov neskôr už "patrila" Apollónovi. Najprv odpovedala veštiareň na otázky ľudí len jeden deň v roku, potom jeden v mesiaci a keď sa neskôr jej popularita obrovsky zvýšila, pracovali v Delfách dokonca dve kňažky na zmeny. Kňažka (nazývaná aj Pýtia) sedela na zlatej trojnožke a pred vyslovením veštby upadla do horúčkovitého tranzu. Chrámový kňaz jej "sen" zapísal, väčšinou vo forme veršov, a odovzdal tomu, kto o veštbu požiadal. Dodnes sa zachovalo niekoľko zaujímavých príbehov z gréckych veštiarní.
Lýdsky kráľ Kroisos počul o ich sláve a rozhodol sa zistiť, ktorá z nich je najlepšia. Vypravil sedem poslov do siedmich veštiarní a v každej sa mali v dohovorenom čase spýtať: "Čo robí kráľ Kroisos práve teraz?" Správne odpovedali iba Delfy "jahňa s omáčkou a z korytnačky polievka je v hrnci, na ktorom je pokrievka." Kroisos naozaj varil jahňacinu s korytnačkou v mosadznom hrnci.
V roku 546 pred n.l. opäť požiadal delfskú kňažku o radu. Chcel vedieť, čo sa stane, ak napadne svojho suseda, perzského kráľa Kýra. "Ak pôjdeš do vojny, zničíš veľkú ríšu !", znela odpoveď. Kroisos sa potešil, vyhlásil Perzii vojnu a . . . utrpel zdrvujúcu porážku. Veľká ríša naozaj padla, ale bola to jeho vlastná.
Rimania boli tiež silne ovplyvňovaní veštbami. Veľkej popularite sa tešili haruspikovia, ktorí predpovedali budúcnosť podľa vnútorností obetovaných zvierat. V obľube boli aj augurovia, tí sledovali let vtákov a podľa toho usudzovali, či sú bohovia k ľuďom priaznivo naklonení.
Mnoho príbehov o rímskych veštbách a znameniach spísal v štvrtom storočí n. l. Julius Obsequens. Okrem iných spomenul aj tie, ktoré predchádzali smrti Julia Caesara. Veľký štátnik a vojvodca však - na vlastnú smolu - nepatril medzi tých, ktorí sa nimi slepo riadili. Istý veštec varoval Julia, aby sa stránil marcových íd (ídy boli vždy v strede mesiaca, v tomto prípade 15. marca), no vládca Ríma ho len s úškrnkom odbil. Jeho žena Calpurnia mala niekoľko nocí po sebe zlé sny a prosila ho, aby v osudný deň nikam nechodil. Kone, s ktorými prekročil v roku 49 p.n.l. riečku Rubikon, vraj v ten deň odmietali jesť a ronili slzy, no ani to Caesara nepresvedčilo, aby ostal doma. O niekoľko hodín ho spiklenci v rímskom senáte zavraždili. . .
Veštenie bolo rozšírené aj u Keltov, len v menšej miere v porovnaní s Grékmi či Rimanmi. Venovali sa mu druidi keltskí kňazi, ktorí vykonávali aj úlohy sudcu, lekára a učiteľa. Druidi sa na svoje náročné povolanie pripravovali až 20 rokov, no nemáme po nich takmer žiadne písomné pamiatky. Títo mudrci totiž verili, že inteligentný človek si dokáže vedomosti uchovať v hlave, kým hlúpejší si ich musí zapisovať. Preto informácie o ich živote a obradoch pochádzajú zväčša od rímskych autorov a nie sú, pochopiteľne, vždy pravdivé. Druidi údajne dokázali meniť počasie, stať sa neviditeľnými a predpovedať budúcnosť. Niekedy podobne ako haruspikovia veštili z vnútorností, avšak z vnútorností obetovaných ľudí.
V štvrtom storočí n. l., s príchodom kresťanstva, zanikli postupne aj staré keltské zvyky a obety. Veštenie však zubu času odolalo a v stredoveku sa napriek hrozbám inkvizície opäť prihlásilo o slovo.
Autor: maťo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
