zisk poľnohospodárov prešovského regiónu riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR (RO MP SR) v Prešove Marián Košč. Zisk sa nepredpokladá v nejakej mimoriadnej výške. Za celý región pôjde len o zhruba 1,5 milióna korún. Lenže za posledných desať rokov to bude po prvýkrát, keď poľnohospodárske podniky tohto regiónu vôbec preukážu aspoň nejaký zisk. Posledný zisk poľnohospodári regiónu preukázali v roku 1990 a potom už pôsobila recesia, ktorá bola spôsobená transformáciou na podmienky trhovej ekonomiky a poľnohospodármi doslova zalomcovala.
„Nehovorím, že predpokladaný zisk je všeliekom. Je len signálom, že podniky sa skonsolidovali a hľadajú to racio v takej výrobe, aby dokázali byť konkurencieschopní a prežiť," nerobil si veľké ilúzie M. Košč.
Predpoklady na koncoročný zisk poľnohospodárskych podnikov prešovského regiónu vychádzajú z výhľadových informačných listov, ktoré RO MP SR v Prešove predložilo 28 poľnohospodárskych subjektov. Z toho bolo 14 družstiev a 14 obchodných spoločností. Podľa nahlásených predpokladaných výsledkov vychádza, že v tomto roku ziskových bude 10 družstiev a 12 obchodných spoločností a aj za celý prešovský región sa dosiahne mierny zisk - spomínaných 1,5 milióna korún. „Keby sme dosiahli zatiaľ len predpokladaný zisk, bolo by to zvratom oproti tomu, aké tu doteraz boli vývojové tendencie," podotkol M. Košč.
Základom tohoto úspechu poľnohospodárov prešovského regiónu bolo hľadanie podnikateľských aktivít, ktoré by podnikom priniesli zisk. Ich manažmenty museli pochopiť nutnosť zvyšovania výrobnej intenzity a produktivity práce. Výsledkom toho je aj skutočnosť, že v poľnohospodárstve prešovského regiónu sa opäť znížil počet pracovníkov. V tomto sektore je tu teraz zamestnaných len okolo 1 700 ľudí, čo je približne 17 percent zo stavu pracovníkov v poľnohospodárstve v roku 1989. Lenže potreba ďalšieho zvyšovania produktivity práce, zavádzania moderných technológii ak poľnohospodári chcú zostať konkurencieschopní aj po vstupe do Európskej únie si zrejme vyžiada ďalšie znižovanie počtu pracovníkov. Možnosť zvyšovania počtu zamestnancov sa otvára len v prípade zhodnocovania produktov prvovýroby a pridania hodnoty.
Išlo by napríklad o spracovanie zemiakov do obchodných päťkilových balení alebo spracovania ovčieho mlieka na syr a „ďalšie záležitosti, o ktorých sa vie, len je niekedy ťažko do toho podniky dostať". Slušné výsledky vykazujú poľnohospodári prešovského regiónu v živočíšnej výrobe a najmä v produkcii mlieka. „Sme tak trocha prekvapení, že v našich horších prírodných podmienkach máme lepšie výsledky vo výrobe mlieka, ako na Východoslovenskej nížine, kde majú podmienky lepšie," pozastavil sa M. Košč nad poslednými trendmi.
Prešovský región môže deklarovať okolo 15 poľnohospodárskych podnikov, v ktorých úžitkovosť vo výrobe mlieka na dojnicu a rok presahuje štyritisíc litrov, zhruba päť podnikov s úžitkovosťou nad päťtisíc litrov mlieka a jeden podnik s úžitkovosťou nad sedemtisíc litrov. Orientácia na výrobu mlieka je do určitej miery daná aj existenciou odberateľa, ktorý za dodané mlieko aj platí a je zárukou, že poľnohospodári prešovského regiónu budú v tejto oblasti expandovať aj v budúcnosti. Len by potrebovali aj podporu štátu v systémových krokoch, pretože poľnohospodári pociťujú problémy so „zelenou" naftou a ťažko sa dostávajú k finančným prostriedkom zo štátnych fondov a absentuje aj zákon o veľkoobchodných reťazcoch. „Tie nezohľadňujú žiadne vnútorné podmienky. Sú schopné dovážať výrobky zo zahraničia, ktoré sú potom s dumpingovou cenou uvádzané na trh," poznamenal nakoniec riaditeľ RO MP SR v Prešove Marián Košč.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
