dennodenne chodíme. Je to typ jednoduchej či zložitejšej konštrukcie, na ktorú sú kladené určité nároky podľa funkcie miestnosti, ale aj estetické požiadavky. Konštrukčne podlahy pozostávajú z vrchnej nášľapnej vrstvy, pod ktorou môžu byť rôzne podkladové a izolačné vrstvy zabezpečujúce tepelnú, zvukovú a vodotesniacu izoláciu, až po dolnú vyrovnávaciu vrstvu. Podľa typu miestnosti a prevázky v nej sú rôzne aj nároky, takže vrstiev bude niekoľko, alebo je nášľapná vrstva uložená priamo na vyrovnávacej. Popri rozdelení podláh podľa vlstností a použitého materiálu pri tvorbe nášľapnej vrstvy sme charakterizovali prvú skupinu - drevené podlahy. Keďže sa pri nich zdržíme aj dnes, zopakujme si jednu dôležitú zásadu.
Drevo reaguje na zmenu vzdušnej vlhkosti rozťahovaním a zmršťovaním, necháme preto pri okrajoch dilatačnú škáru asi 1,5 cm. Aby sa škára zachovala aj pri ukladaní komponentov v strede miestnosti, umiestníme do nej kliny z tvrdého dreva. Po dokončení ukladania ich odstránime a škáru zakryjeme lištou, prípadne dreveným soklíkom, teda doskou širokou 10 - 15 cm (obr. 1). Lištu nikdy nepribíjame priamo na podlahu, ale k stene, aby podlaha pri zmrnách mala voľný pohyb.
Zo skupiny drevených podláh sme venovali pozornosť doskovým a vlysovým nášľapným vrstvám, ktoré donedávna patrili medzi najobľúbenejšie.
Plávajúce podlahy
V posledných rokoch si získavajú čoraz väčšiu obľubu plávajúce podlahy. Ide o prefabrikované parketové dielce s celkovou hrúbkou asi 1 centimeter, s perom a drážkou po celom obvode. Spodné vrstvy sú lepené s vláknami kolmo na seba, čím je zabezpečaná ich stabilita. Horná úžitková vrstva je nalakovaná a parketa môže byť v rôznych veľkostiach, odtieňoch aj vzoroch imitujúcich kvalitné drevá (obr. 2). Podstatou plávajúcej podlahy je vzájomné lepenie dielcov k sebe, pričom podklad môže byť koberec alebo drevený vankúš. Parkety sa nelepia k podkladu, lepidlo nanášame do spodnej časti drážok (obr. 3), čím vzniká jednoliaty celok "plávajúci" na podklade. Na plávajúcu podlahu sa lepšie hodia parketové dielce s väčšou plochou, menšie parkety môžeme pokladať klasickým spôsobom.
Prefabrikované parkety
Parketové prvky menších rozmerov lepíme na rovný a suchý podklad. Ako podklad môže poslúžiť aj stará podlaha, v tom prípade treba rátať s tým, že úroveň dlážky sa zdvihne o hrúbku novej podlahy. To môže spôsobiť problém s dverami, ktoré bude treba na spodnej strane ohobľovať. Ak majú spojenie na pero a drážku, nie je nutné ich v spojoch lepiť - prilepenie k podkladu je dostatočne pevné. Ak parkety nemajú perá a drážky, spájame ich na zraz. Pri lepení je dôležitá dokonale rovná podkladová vrstva, či už betónová alebo drevená. Prípadné nerovnosti musíme zarovnať.
Mozaikové parkety
Mozaikové parkety sú úspornou drevenou podlahovinou. Skladajú sa z lamiel - bukových alebo dubových drevených doštičiek hrubých 9 mm. Vyrábajú sa v dvoch plošných veľkostiach - 440x440 mm a 396x396 mm. Ide o doštičky šachovnicovo zložené k sebe (obr. 4) a nalepené na tkaninu na rubovej ploche parkety, alebo s nalepeným papierom na lícovej strane, ktorý sa po nalepení na podklad odstráni.
Postup kladenia je podobný ako pri parketových dielcoch, ale jednotlivé parkety sa kladú k sebe na tesný zraz, bez vzájomného spájania. Vzhľadom na šachovnicové rozloženie lamiel musíme dbať na správne kladenie parkiet, aby sa vystriedali jednotlivé smery lamiel. Po uložení nesmie byť vidno rozdiely medzi škárami lamiel a medzi jednotlivými parketami. Mozaikové parkety pripevňujeme k dokonale rovnému podkladu (cementová dlážka) lepením, podobne ako vlysy, teda špeciálnym lepidlom na parkety. Lepidlo rozotierame zubatou stierkou a parkety ukladáme do lepidla.
Korkové parkety
K dreveným podlahám radíme aj korkové parkety, keďže korok je tiež druh dreviny, aj keď svojimi vlastnosťami sú blízke podlahovým povlakom. Vyrábajú sa ako lisované plošné štvorce z drveného korku, spájaného živicou. Hodia sa do miestností s nenáročnou prevádzkou, pretože sa ťažko udržiavajú.
Na podlahu ich nalepujeme do živicových lepidiel, ktoré rozotierame zubatou stierkou. Pri kladení väčších štvorcov sa kldenie obvykle nezačína v rohu ale v strede miestnosti, aby prírezy boli pri protiľahlých stenách rovnaké. Štvorcové prvky, čo platí aj pri parketách, kladieme najčastejšie na strih, teda škáry prebiehajú v oboch smeroch. Aby boli škáry v jednej línii, zameráme prvý štvorec v strede miestnosti a v kolmých smeroch natiahneme špagát, podľa ktorého nalepíme dva rady do kríža. Ďalšie diely lepíme na zraz smerom k okrajom (obr. 5).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
