snímke. Falšovanie zlatníkov poukazuje na hospodársku krízu, ktorá zasiahla rakúsko-uhorskú monarchiu v sedemdesiatych rokoch devätnásteho storočia. Oficiálne vydané mince sa razili zo striebra, čo o falzifikátoch nemôžeme povedať. Väčšinou sa odlievali do bežného kovu bielej farby, snaha bola napodobniť striebro. Do obehu sa dostali vďaka slabo osvetleným miestnostiam. Falzifikáty sú šedé a najčastejšie sú vyrobené zo zliatiny olova a cínu. Mince sa falšovali podomácky celkom primitívnym spôsobom. Najčastejšie sa odlievali, čo dokazuje pórovitosť a krupinatosť povrchu. Medzi falzifikátmi sa objavil aj Příbramský zlatník, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o cínové falzum.

Tieto nelegálne razby sa veľmi ťažko dajú systematizovať. Každý kus je svojim spôsobom neopakovateľným originálom a veľmi ťažko sa porovnáva s inými mincami. Nemôžeme falzifikát katalogizovať, lebo niekto na druhý deň vyrobí ďalšie. Sú to skôr kuriozity, ktoré sú vhodné na doplnenie a spestrenie zbierok. Ich hodnotu je veľmi ťažké určiť, lebo nie sú katalogizované. Ceny na aukciách a burzách cenový vývoj monitorujú, ale väčšinou nie sú objektívne. Ak sa rozhodnete pre kúpu dobového falzifikátu, tak rozhodne za najnižšiu cenu. S dobovými falzifikátmi môžu súvisieť aj pokusné razby. Je niekedy problém jednoznačne určiť pôvod a druh neznámej mince. Zriedka sa objavuje problém, že nedokážeme mincu jednoznačne identifikovať. Môže to byť razba na skúšku, ale ľahko to môže byť aj falzifikát. Najmä pri vzácnejších ročníkoch by sme si mali overiť pravosť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.