úprava zabezpečí podľa vedúceho úradu MS SR Daniela Lišpica dostatočne dlhú izoláciu páchateľov brutálnych vrážd a zabráni ich recidívam.
Vysvetlil, že páchatelia brutálnych vrážd často dostávajú tresty nižšie ako 15 rokov, hoci zákon umožňuje uložiť výnimočný trest v rozsahu 15 až 25 rokov, prípadne doživotný trest. Mierne tresty dostávajú pritom páchatelia na návrh prokurátorov, ktorí sa voči rozsudkom neodvolali, takže Najvyšší súd v týchto prípadoch nemohol uložiť výnimočný trest, konštatoval Lipšic. Nazdáva sa preto, že Trestný zákon je vo svojom súčasnom znení mimoriadne tolerantný voči násiliu. Ako príklad uviedol prípad páchateľa, ktorý bol za brutálnu vraždu a krádež odsúdený na 13 rokov odňatia slobody.
Páchatelia brutálnych vrážd sú pritom po vykonaní trestu a prepustení z väzenia pre spoločnosť naďalej nebezpeční, keďže pravdepodobnosť recidívy je vysoká. "Kriminálna kariéra" páchateľov násilných trestných činov má podľa Lipšica podobu krivky: od 20 do 30 rokov veku páchateľa sa výrazne zvyšuje pravdepodobnosť a frekvencia páchania násilných trestných činov, od 30 do 40 rokov dosahuje relatívne rovnocennú úroveň a po štyridsiatke pravdepodobnosť páchania trestných činov klesá.
"Keďže títo páchatelia budú o 10-12 rokov po prepustení z výkonu trestu ešte stále v období svojej kriminálnej kariéry, teda budú mať menej ako 40 rokov, riziko ich recidívy sa bude výrazne zvyšovať," odôvodnil Lipšic.
Jednou z možností, ako riešiť tento stav bez legislatívnej úpravy, je podľa Lipšica "dôslednejšia prieskumná činnosť generálnej prokuratúry, napríklad formou záväzného pokynu generálneho prokurátora," ktorý by prokurátorom uložil povinnosť konzultovať v obdobných prípadoch výšku trestu s generálnou prokuratúrou. Zaviesť výnimočný trest ako trest obligatórny v rekodifikácii Trestného zákona, ako ju navrhuje MS SR, je však podľa Lipšica vhodnejším riešením. Podobné úpravy podľa jeho slov existujú aj v americkom, rakúskom, nemeckom či britskom práve.
Rekodifikácia by mohla byť podľa Lipšica schválená ešte v tomto volebnom období s tým, že prvá verzia nového Trestného poriadku bude pripravená ešte do konca tohto kalendárneho roka. Ak by sa nepodarilo schváliť rekodifikáciu v tomto volebnom období, MS podľa neho "promptne" pripraví novelu Trestného zákona.
V rámci rekodifikácie sa zvažuje zaviesť aj trest absolútneho doživotného odňatia slobody, ktorý by mohol zabrániť recidívam nebezpečných páchateľov, informoval Lipšic. Momentálne existuje len možnosť uložiť doživotný trest, pričom odsúdený môže po 25 rokoch požiadať o podmienečné prepustenie. Dodal, že v súčasnosti je na Slovensku na výnimočný trest odsúdených 40 páchateľov, z toho asi polovica na doživotie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
