rodnej hrude sa dlho nezdržal. Jeho talent si všimol niekdajší humenský futbalista Ján Adamov, ktorého ľudia poznali aj pod menom Bobrov. Bol zároveň aj riaditeľom jednej základnej školy v Humennom, v ktorej laviciach sedelo viacero futbalovo nadaných žiakov. Pod dohľadom svojho riaditeľa sa popri školských povinnostiach venoval aj najpopulárnejšej kolektívnej hre. Aj v kategórii dorastu ho viedol odborník, dnes už nebohý, Jozef Melko. Vďaka nemu vyrástlo množstvo hráčov, ktorí dobre reprezentovali nielen mesto pod Vihorlatom, ale aj iné slovenské kluby. Gaľovymi spoluhráčmi sa v dorasteneckom družstve stali Dzurov, Majerník, Matta, Mycio, Kováč, Dolobáč, Tyž, Pituk, Guzan. Deväť hráčov, ktorí prekročili vekový limit, prešlo k seniorom. Tých viedol kormidelník Ján Pirič. Ten na margo vtedajšieho kolektívu poznamenal: "Bola to partia na pohľadanie. Jej jediným koníčkom bol futbal. Trénovali s nesmiernym oduševnením a viacerí z nich ostávali na ihrisku aj po skončení tréningu, cibrili si najmä techniku s loptou, ako aj streľbu." V prvom roku im postup do divízie unikol len o vlások, v ďalšej sezóne si bilanciu vylepšili, keď obsadili prvú priečku s desaťbodovým náskokom pred ďalším celkom. Výraznou mierou sa o tento triumf pričinil postavou malý, ale bojovnosťou určite veľký Ján Gaľo, ktorý vynikal predovšetkým solídnou technikou. Jeho spoluhráčom v zálohe bol ďalší Brekovčan Michal Kováč, pričom úspešné trio dopĺňal Michal Sczygieľ. Na ich kvalitný herný prejav humenskí priaznivci s radosťou spomínajú. Títo futbalisti im počas svojej aktívnej činnosti ponúkli mnoho hodnotných športových zážitkov. Roky sa však zastaviť nedajú, tento neodškriepiteľný fakt pochopil aj Janko, preto v roku 1978 prenechal miesto mladším. Urobil to aj napriek prehováraniu trénera a funkcionárov Lokomotívy Chemlon združené závody (LCHZZ). Aj v pokročilejšom futbalovom veku si trúfal na nižšiu súťaž. O jeho úmysloch sa dozvedeli činovníci Nacinej Vsi, kde bol pre viacerých mladších spoluhráčov príkladom nielen na ihrisku, ale aj súkromí. Doménou Gaľa bola prísne dodržiavaná životospráva, nuž a Nacinej Vsi odvádzal kvalitné služby dobrých 10 rokov. V 42. rokoch definitívne zavesil kopačky na klinec, no a v Nacinej Vsi si našiel aj životnú partnerku, s ktorou sa tešia zo syna Vladimíra, v jeho prípade platí, že jablko nepadlo ďaleko od stromu. Dôkazom tohoto tvrdenia je jeho úspešne účinkovanie v tamojšom piatoligovom tíme. Janko Gaľo nezanevrel na dianie okolo koženého čuda ani po ukončení kariéry. Mužstvo Nacinej Vsi viedol v oblastnej súťaži a piatej lige. V priebehu dvoch súťažných ročníkov držal trénersku taktovku v neďalekom Strážskom. Potom sa vrátil domov. V súčasnosti je členom výboru futbalového oddielu, popritom kormidluje dorastencov, ktorí v oblastnej súťaži vedú tabuľku so sedembodovým náskokom. Z futbalovej abecedy nič nezabudol, svojim zverencom odovzdáva svoje cenné poznatky. Chceli sme, aby porovnal niekdajšie podmienky s terajšími. "Predtým nemali futbalisti také možnosti. Aj napriek tomu dokázali odovzdať pre svoje farby maximum. Futbal bol v ich prípade na prvom mieste, ostatné radovánky ostávali bokom. Momentálne sú už aj v tých najnižších súťažiach kvalifikovaní tréneri, hráči majú vytvorené lepšie podmienky, ich výkony však nie sú adekvátne. V popredí ich záujmu sú diskotéky a až potom nasleduje futbal. Chýbajú im atribúty, ktoré od nás vyžadoval nebohý Jozef Melko. Jeho zverenci museli mať dobré výsledky v škole a pod drobnohľadom bolo aj ich vystupovanie na verejnosti. Dnes sa už vystupovaním hráčov takmer nikto nezaoberá. Nečudo, že slovenský futbal má klesajúcu tendenciu." Janovi dávame úplne za pravdu, nad jeho slovami by sa mali zamyslieť všetci tréneri. Týka sa to však všetkých, ktorí sa okolo futbalu pohybujú. Ináč sa zo súčasného nelichotivého postavenia nedostaneme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
