Stanislav Fischer (65) zavítal do nehostinných pustatín večného mrazu a ľadu. Takmer tri roky pracoval v Antarktíde, služobne bol i za severným polárnym kruhom. "V Antarktíde som pôsobil ako člen pätnásťčlennej výpravy v rokoch 1962 - 1964," povedal tlačovej agentúre Korzo.
"V oblasti geomagnetického pólu sme inštalovali aparatúru zo zrušenej pražskej stanice kozmického žiarenia. Pracovali sme vo vnútrozemí Antarktídy, vo výške tritisíc päťsto metrov a tisícdvesto kilometrov od pobrežia. Je to uvádzané ako pól chladu s priemernou teplotou mínus 56 stupňov Celzia. Tie ale každoročne klesajú pod osemdesiat stupňov a v lete sa vyšplhajú na mínus tridsať," upresnil Fischer.
Polárne expedície majú väčšinou k dispozícii dokonale vybavené pracovisko a napriek najrôznejším obmedzeniam pracujú ich členovia v relatívnom pohodlí. Poslanec však tvrdí, že jeho výprava fungovala v mimoriadne ťažkých podmienkach. "Bývali sme na stanici, ktorá bola fakticky už rok zavretá. Dokonale spustla a vedením expedície bola prehlásená za neobyvateľnú. Neboli tam pohonné hmoty na spustenie generátora elektriny a tepla. Proste, dezolátny stav. Ťažký život... Posledné lietadlo priletělo 9. marca a ďalšie až 29. novembra," povedal politik.
V Antarktíde je obrovské množstvo vody v zmrznutom stave. Veľkým problémom však bolo získať vodu v tekutom stave, na osobnú hygienu a umývanie riadu. "Predstavte si priemernú ročnú teplotu. V týchto podmienkach musíte ľad zahriať a pri tom spotrebujete obrovské množstvo tepla. Tekutá voda je tam veľmi deficitným materiálom. Musí sa s ňou veľmi šetriť," spomína Fischer.
V miestach, kde expedícia pôsobila, nežijú žiadni dravci. S ľadovým medveďom či polárnou líškou sa preto poslanec nestretol. "Tieto zvieratá sa tam nevyskytujú. Preto sme sa priatelili s miestnymi tučniakmi. Pomerne bohatý je život len na pobreží Antarktídy. Pokiaľ prejdete niekoľko kilometrov do vnútrozemia, nájdete len sneh a mráz. Nič živého," vysvetlil politik.
Všetci členovia expedície túžili po zelenine a ovocí. Najčastejším pokrmom polárnikov bolo totiž mäso. "Mäsa sme tam mali mnoho. Pociťovali sme však veľký nedostatok vitamínov. Dodnes si spomínam na istú kuriozitu. Keď sa umýval riad, používala sa namiesto prášku sušená hořčica. Mali sme totiž len jadrové mydlo na pranie. Keď som neskôr pracoval rok v polárnom geofyzikálnom ústave, v arktickom akademickom stredisku, bol to pri porovnaní s výpravou do Antarktídy doslova kúpeľný pobyt," usmial sa poslanec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
