charakterizuje vysoká inteligencia ich tvorcu, ktorá čitateľa núti nielen pousmiať sa nad vtipným námetom, ale zároveň sa nad ním aj zamyslieť. Prevažná väčšina z toho, čo Rasťo Visokai nakreslil, je humor bez slov. Sám autor hovorí, že štyria ľudia nad tou istou kresbou majú štyri rôzne názory na to, čo vyjadruje. Samozrejme, kreslený humor s množstvom slov je oveľa jednoduchší, stačí postavičkám na obrázku znázorniť veľkú bublinu pri ústach a tú zaplniť jednou dlhou vetou, ktorou sa dá vyčerpávajúco povedať všetko to, čo mal autor na mysli. "Bezslovní" tvorcovia sú azda preto aj uznávanejší a tak nečudo, že mnohé súčasné kvalitné medzinárodné súťaže v západnej Európe sa orientujú výhradne na kreslený humor bez slov. Jednoducho, tento špecifický druh umenia patrí tak trochu elite, ktorá má svojský pohľad na život okolo nás.
Rasťo Visokai, rodák z Prešova, ale už od nepamäti žijúci v Košiciach, vstúpil nedávno medzi šesťdesiatnikov. Takéto významné životné jubileum núti zákonite k určitému bilancovaniu, i keď samotný Rasťo sa mu vyhýba. Nemožno sa mu v tomto čudovať. napriek dosiahnutým úspechom nikdy nepatril medzi tých, ktorí sa kresleným humorom doslova živili. Od absolvovania Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove mu síce každý honorár za uverejnenú prácu padol veľmi dobre, ale napriek tomu sa nikdy neprispôsoboval vydavateľom periodík, či názorom šéfredaktorov, nebol odkázaný na politické námety, jednoducho nebudoval svoju umeleckú kariéru na konjunktúre tej či inej moci.
Na stene bytu na Watsonovej ulici visia síce aj jeho niektoré práce, už dávnejšie uverejnené na stránkach novín a časopisov, ale návštevníkovi viac do očí udrú obrazy na plátne. Maľovať však už nemaľuje dávno. Napriek tomu, že niektoré jeho diela sa dostali na amatérske výstavy až pomerne ďaleko, napríklad do talianskeho Neapola, pričom každému z nich sa dostalo patričné ocenenie. V niektorých prípadoch zlatá medaila, prinajhoršom však čestné uznanie. Bolo to však už skutočne dávno, čo ho neprijali na Vysokú školu výtvarných umení, vraj nemal potrebný talent. Na maľovanie tak trochu potom zanevrel, ale to, čo už vtedy vedel, to zužitkoval pri kreslenom humore.
Jubilant sa úprimne priznal aj k tomu, čo ho ku zasielaniu svojich kresieb do vybraných redakcií priviedlo. Už v pubertálnom veku sa o ňom dosť písalo v novinách ako o talentovanom cyklistovi. V tomto športe žal ako dorastenec jeden úspech za druhým. Pretekársky bicykel si však žiadal celého človeka a Rasťo sa vtedy rozhodol pre štúdium a kreslenie. Jeho meno sa prestalo objavovať na športových stránkach, ale o to viac vo vtedajšom humoristicko-satirickom týždenníku Roháč, či na stránkach Východoslovenských novín a potom aj Košického večera. "Nikdy som netúžil sa politicky angažovať mojimi kresbami a politický humor ma vôbec nelákal. Napriek tomu som svojho času nesmel uverejňovať svoje práce v novinách a doteraz neviem prečo. Jednoducho sa asi niektorá z mojich kresieb nepáčila niektorému straníckemu funkcionárovi a vedenie redakcie dostalo zákaz ma publikovať," hovorí jubilant bez náznaku roztrpčenia. "Kreslený humor, aspoň u mňa, často vzniká pod dojmami rozčarovania, straty ilúzií, sklamania. Tento druh umenia sa nemožno naučiť, pretože pri kresbách bez slov mnohým uniká pointa vtipu. Okrem toho sa v ňom presadí iba ten, kto má skutočne rád ľudí, kto sa aj na tie najhoršie vlastnosti najdokonalejšieho tvora na planéte vie pozerať zhovievavo a s porozumením. Samozrejme, tam, kde nie sú slová, je to všetko ťažšie, ale zároveň humor bez slov si vyžaduje určitú vyššiu, teda náročnejšiu životnú filozofiu z oboch strán - autora a v týchto prípadoch i diváka. Kresleným humorom, aspoň jeho časťou, sme sa dokázali v minulom režime mnohému brániť, dnes však z nepochopiteľných príčin jeho úroveň rapídne klesá. Je to možno aj tým, že mnohé periodiká, začínajúc známym Roháčom, zanikli. Dnes šteklivú erotiku veľakrát nahradzuje primitívny vulgarizmus, ale asi ho niekto žiada a potrebuje," nepochopiteľne krúti hlavou Rasťo Visokai.
Jeho kresby obdivovali a oceňovali v mnohých mestách planéty: v Havane, Varšave, v belgickom Knokke-Heiste na brehu Severného mora, či v bulharskom Gabrove, ktoré má prívlastok mesto smiechu. Z významnejších domácich ocenení nemožno nespomenúť získanie I. ceny - Zlatého súdka v roku 1996 v rodnom Prešove.
"Nikdy som nešiel na plný plyn" - týmito slovami charakterizuje Rasťo Visokai, pedagóg z SOU strojárskeho A. Stodolu svoju doterajšiu aktivitu v kreslenom humore. Touto vetou akoby odpovedal všetkým tým, ktorí mu vytýkali malú ctižiadostivosť, veď mohol byť pri trošku väčšej snahe aj slávny i bohatý. Tvoril však vždy iba toľko, koľko potreboval. To je skutočne ten najväčší a azda jediný nedostatok, ktorý charakterizuje jeho doterajšiu tvorbu. Možno, že keď sa stane skutočným dôchodcom, teda nielen podľa veku, začne kresliť na plné obrátky. Potom určite tých významných ocenení bude oveľa viac.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
