problémoch v systéme zdravotnej starostlivosti. V súvislosti s novým návrhom cenového opatrenia, ktoré malo začať platiť už 1. novembra povedal, že cenové opatrenie by sa malo vydávať vtedy, ak sú v rozpočte nové zdroje a tie jednoznačne nie sú. Ak by malo platiť, považuje to za prenesenie zodpovednosti na plecia zdravotných poisťovní.

Ako konštatoval, nemôžu sa s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti dohodnúť, lebo na to nemajú financie. "Pokiaľ nebude jasná štandardizácia systému, nepohneme sa ďalej. To je dôvod prečo sa stále nevieme s nemocnicami dohodnúť na cenách. Stále blúdime. Nemocnice si robia svoju nákladovosť, my vieme skontrolovať, čo vykonali, ale naše pozície sú rozdielne. Pýtam sa, komu chceme pri súčasnom stave zalepiť oči cenovým opatrením."

Podľa jeho slov jediným východiskom by bola 25-percentná redukcia zariadení, ale zároveň zdôraznil, že také riešenie nikam nevedie. Naopak. Zamýšľal sa aj nad tým, že množstvo lekárov aj s rodinami odchádza za prácou a čitateľnejšími podmienkami do zahraničia, najmä do Čiech.

V. Balogh sa dotkol i problémov okolo novely zákona o zdravotnom poistení. Ako uviedol, kompetentní síce tvrdia, že je to úloha, ktorú Slovensko musí splniť pred vstupom do EÚ, ale bez riešenia predchádzajúcich problémov to nebude možné. "Vytvárať zákon na tom, že nevieme ako oddĺžime systém, ako ho zaplatíme a budeme regulovať, tak to je balast, nie zákon. Pripoistenie je možné len vtedy, keď budeme mať finančnú spoluúčasť pacienta. Musí mať však jasne formulovanú klauzulu," argumentoval viceprezident Balogh, podľa ktorého sú dve cesty: Buď sa stanoví, že liečebný poriadok nemôže mať terajší rozmer, teda zúži sa o 20 až 30 percent a občan sa buď pripoistí, alebo bude za ošetrenie platiť. "Nedá sa to odtrhnúť od štátneho rozpočtu. Toto je laický prístup k doplnkovému poisteniu, ktorý ohrozuje celý systém. Podobný nezmysel je aj návrh na rodinné poistenie. Zase tu nehovoríme o navýšení zdrojov. Návrh obsahuje len komplikovanejší spôsob prerozdeľovania peňazí a platieb. Nikam to nevedie a pritom proces zaťaží zamestnávateľa, zvýši sa mu agenda a niekto to bude musieť zaplatiť."

Rovnako odmietavo charakterizoval Balogh aj plánované vytvorenie úradu pre spoločné činnosti či zjednotenie revíznej činnosti pod jeden spoločný úrad. Poznamenal, že také zbytočné úrady znamenajú len výdavky pre občana a opäť neriešia základný problém. Nevynechal ani problém okolo avizovaných čipových kariet, ktoré by mali byť súčasťou celorepublikového registra. Podľa jeho slov, systém bude stáť okolo dvoch miliárd korún a hoci ich zrejme ponúka Svetová banka, chýbajú nám základné podmienky na realizáciu. "Chceme ich zaviesť do konca roka, ale nikto nestanovil aké údaje tam vlastne budú, nikomu nie je jasné, čo na čipe bude a nikto si nepoložil otázku, či máme takto pripravenú zdravotnú dokumentáciu. Pýtam sa tiež, kto bude vedieť vstupovať do informačného systému a spracovať údaje, keď zdravotná dokumentácia doteraz nie je legislatívne ošetrená. Nemci, Češi a Slovinci tento systém rozbiehajú, majú s ním problémy, ale stanovili si lehotu päť rokov. My to vraj stihneme do konca roku..."

S poriadnou dávkou rozhorčenia komentoval návrh na odtrhnutie poisťovní od štátneho rozpočtu. Argumentoval, že tu nejde o žiadny rozpočet. Štát je predsa platcom poistného za občana, nie tvorcom rozpočtu. "Ak sú odvody považované za rozpočet, tak potom sa pýtam, prečo sa pripravuje nový zákon o štátnej pokladnici. Akým právom tam budú sústredené verejné peniaze? Ak je občan platcom poistného, mal by o ňom aj rozhodovať, nie nejaká inštitúcia. Veď to je centralizmus a dirigizmus, aký tu ešte nebol. Toto nám nerobí Európska únia, to si robíme sami. Základnou chybou je, že zdravotníctvo je spolitizované a to nesmie byť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.