nevýhodnej zmluvy. Mestská rada totiž deň pred zasadnutím odobrila návrh dodatku k zmluve o prenájme pozemku, na ktorom sa v tesnej blízkosti mestskej časti Kvetnica ťaží kameň. Podľa neho mala spoločnosť Slov-via doplatiť mestu ročne 950 tisíc korún. Nezainteresovanému by sa táto bezmála miliónkorunová čiastka mohla zdať slušným obnosom. Mohla, ak by tá istá mestská rada v júni tohoto roku neschválila minimálnu možnú hranicu doplatku vo výške 1,5 milióna korún. Pravda, potenciálne je v hre ešte oveľa viac peňazí.
Pôvodná zmluva o prenájme mestského pozemku v kameňolome, vtedy ešte podniku Cestné stavby, bola podpísaná v apríli 1996. Mestskí radní však medzičasom prišli na to, že suma 758 630 korún na osem rokov, ktorú mimochodom stavebná firma uhradila okamžite a v plnej výške, je len odrobinkou zo ziskov, ktoré prináša lom.
"Dnes je všetkým jasné, že pôvodná zmluva bola príliš veľkorysá. Teraz sa tu vyťaží kolo 130 tisíc ton kameňa ročne. Onedlho sa začne s výstavbou diaľnice a väčšina kameňa a sute bude pochádzať práve z tohoto kameňolomu. Preto by bolo dobré zmeniť filozofiu prístupu k vypracovaniu dodatku k zmluve a nepožadovať puašálny poplatok za prenájom pozemku, ale stanoviť čiastku, ktorú bude firma odvádzať do mestskej pokladnice z objemu vyťaženého kameňa," zdôvodnil viceprimátor mesta Anton Danko svoj návrh na odloženie hlasovania o dodatku k zmluve, ktorý deň predtým úspešne prešiel pripomienkovaním v mestskej rade.
Snahy o revíziu nájomnej zmluvy sa začali v okamihu, keď sa popradský závod Cestných stavieb transformoval do nástupníckej firmy Slov-via. Prvý návrh zo strany mesta znel na ročný doplatok 2,873 tisíc korún. Zahrnutá v ňom bola aj náhrada škôd spôsobených ťažbou kameňa na okolitom lesnom a pôdnom fonde. Po absolvovaní prvého kola rokovaní sa mestská rada uzniesla na tom, že doplatok nesmie klesnúť pod spomenutých 1,5 milióna korún. Aj preto je záhadou, ako sa tá istá rada mesta o niekoľko mesiacov na to mohla dopracovať k podstatne nižšej sume na úrovni 950 tisíc korún.
Čo na to hovorí vedenie mesta? Primátor Štefan Kubík hneď po poslaneckej schôdzi odcestoval do holandského partnerského mesta Zwijndrecht. Viceprimátor Anton Danko je zástancom dohody o platení čiastky z vyťaženého kameňa. "Počítame s tým, že v horizonte niekoľkých rokoch ťažba rapídne vzrastie. Ak urobíme teraz dobrú zmluvu, nebudeme sa potom musieť zaoberať jej preformulovaním," tvrdí viceprimátor. Oslovili sme aj prednostu mestského úradu Jozefa Karniša. "Po ostatnej schôdzi zastupiteľstva je opäť v hre už spomínaný spodný limit na úrovni poldruha milióna korún," konštatoval a dodal, že kým sa skončí platnosť zmluvy, vedenie mesta sa bude usilovať získať licenciu na ťažbu kameňa prostredníctvom nejakej inej stavebnej firmy a potom už nebude treba uvažovať o žiadnom prenájme. A čo na to hovorí hlavný mestský ekonóm? "Ťažko nám robiť zmluvu keď nevieme, koľko kameňa sa v lome vyťaží a za koľko ho firma predáva. Preto dnes nevieme povedať, či by bolo výhodnejšie nechať si platiť za prenájom pozemku, alebo požadovať čiastku z vyťaženého kameňa," prekvapil Pavel Omasta.
Ako sme sa dozvedeli na záver, mesto zrejme nezíska peniaze ani za dopad ťažby kameňa na okolité životné prostredie tak, ako to požaduje riaditeľ organizácie Mestské lesy Anton Andráš. Existujú totiž dva protichodné znalecké ekologické posudky. Podľa jedného ťažba devastuje les nachádzajúci sa pri lome. Podľa druhého, presne naopak, údajne dokonca napomáha jeho životaschopnosti. O návrhu novej zmluvy sa bude opäť rokovať na novembrovej schôdzi mestského parlamentu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
