PRÍBEH / Kamienky, z ktorých sa skladá mozaika Bielych Albatrosov. Každá vojna je vždy o ničení.
Veľa ľudí mi dnes kladie otázku, čo hovorím na letecké útoky teroristov na USA a následné bombardovanie Afganistanu? Je príliš jednoduché vidieť problém čiernobiele, pretože takýto pohľad prináša iba povrchné stanoviská a tých je dnes v médiách i medzi politikmi hodne. Bez akýchkoľvek diskusií platí, že terorizmus patrí k najzavrhnutiahodnejším nápadom ľudského umu. V spomínanom prípade vieme, kto a čo urobil a ako to urobil. Chýba nám však odpoveď prinajmenšom ešte na jednu otázku ako je možné, že na americké lietadlá strieľajú talibanské sily americkými raketami? Chcem tým povedať, že všetko je o človeku a jeho myslení. Teda nielen to, čo sa deje teraz, ale aj to, čo sa dialo predtým a čo sa deje možno paralelne.
Lietadlo je produkt ľudského umu a jeho odvekej túžby povzniesť sa k nebesiam. Môže poskytnúť dych vyrážajúci úchvatný zážitok, ale aj spôsobiť, že človek vydýchne naposledy. Naša skupina Bielych Albatrosov prinášala na svojich krídlach práve ten úchvatný zážitok, ale vedeli sme pod krídlom toho istého lietadla dopraviť na strelnicu rakety a bomby, ktoré skutočne vybuchovali. A zase je to teda o človeku a jeho myslení.
Hoci som bol povolaním vojenský pilot, a možno, že práve preto, mám rád nad hlavou pokojné modré nebo a lietadlá, ktoré sa na ňom správajú tak, že ľudia im volajú na slávu. Veru, zažil som nejednú takúto chvíľu. K nezabudnuteľným nesporne patrí letecký deň v anglickom Fairforde, kde vystúpenie našich Bielych Albatrosov sledovalo okolo 260-tisíc divákov a najväčšie televízne spoločnosti sveta. Nás tam spočiatku uvádzali a noviny o nás písali ako o českej skupine. Keď sme sa proti tomu ohradili, na ďalší deň nás síce prezentovali ako skupinu zo Slovenska, ale spôsobilo to značný rozruch. Niektorým sme museli nielen vysvetľovať, ale aj nakresliť, kde to Slovensko vlastne je. Mnohí si nás permanentne mýlia so Slovincami, avšak keď sa nám už konečne podarilo vysvetliť, ako to naozaj všetko je, mali sme z toho radosť všetci. Na tribúnach pre VIP si generáli, ekonomickí manažéri a politici navzájom blahoželali po vystúpeniach svojich zástupcov. Na takýchto leteckých dňoch sa dali sprostredkovať miliónové obchody v rôznych oblastiach. Je pravdou, že v 80-tych rokoch naša škola prinášala do štátneho rozpočtu milióny dolárov za výcvik zahraničných poslucháčov. V súčasnosti výcvik pokračuje, ale v susedných krajinách. Také sú zákony obchodu, zdá sa však, že platia iba v okolitom svete.
Ako nás akceptovalo zahraničie
Pravda je, že po každom pristatí na letisku v zahraničí, ktorého betón bol rovnako tvrdý ako v Košiciach, pociťoval som úctu a chladný obdiv
hostiteľov. Uvítanie a podmienky, ktoré nám poskytli, boli temer vždy na vysokej úrovni, hoci nie vždy až na takej luxusnej, akú poskytovali svojim vlastným reprezentantom. Občas sa stalo, že nás asi testovali, čo všetko vydržíme. Napríklad v jednej krajine Beneluxu nás ubytovali, spolu s kolegami z Čiech, v oplotenom zariadení na prevýchovu neposlušných seržantov, po desiatich mužov na izbe. Ráno sme si zbalili hygienické potreby a prepotené tričká a upozornili sme organizátorov, že naše vedomosti a praktické zručnosti sú minimálne na ich úrovni a preto nemáme v úmysle ďalej naďalej zotrvávať v tomto zariadení. Okamžite sa spamätali a z letiska sme sa už vrátili do tichého hotela, v príjemnom prostredí, s apartmánmi na špičkovej úrovni. Ale aby sme nehovorili iba o tých vonku. Aj doma vraj nikto nie je prorokom. Potvrdilo sa nám to na jednom leteckom dni v Bratislave, kde nás ubytovali na ošarpanom stredoškolskom internáte.
Sláva poľná tráva
Niektorí ľudia sa ma pýtajú, ako sme sa cítili v čase najväčšej slávy? Ono vlastne nebol čas sa nejako cítiť, pretože ak letí sedem lietadiel rýchlosťou 700 km za hodinu, pritom vzdialených od seba iba na päť metrov, myšlienky o sláve sú naozaj tým posledným, čo človeka napadne. To, o čom sa stále premýšľa, v kokpite lietadla i mimo neho, je ako čo najlepšie a najdokonalejšie zvládnuť akrobatickú zostavu, jej jednotlivé prvky. Nepopieram, že prejavené uznanie nám padlo dobre a povzbudzovalo nás. Napríklad, keď nám po vystúpení v Poľsku podali ruku a povedali, že sme boli lepší ako slávna francúzska skupina Patrouille de France, hrialo nás to na srdci. Oveľa viac ako sláva nás trápili iné problémy. Hlavne tie, ktoré boli spojené s technickým zabezpečením lietadiel. Po rozdelení republiky nám totiž zostalo málo lietadiel. Mali sme však špičkový technický personál. Napríklad plk. J. Sladovník a pplk. M. Hájek, najlepšie rozumeli Albatrosom a boli uznávaní odborníci nielen doma. Svetové skupiny sa na sezónu pripravovali napríklad na malebných ostrovčekoch v Stredozemnom mori, so všetkou romantikou, ktorá k tomu patrí, naša príprava bola však súčasťou výcviku poslucháčov. Ťažko sa to niekedy skupine vysvetľovalo, ale taká bola pravda. Niektorí ľudia nemohli pochopiť, že to nerobíme pre peniaze a že za štvordňové vystúpenie v zahraničí dostaneme príspevok 13 dolárov a tri dni po návrate už sedíme v kabinách pri bežnom výcviku študentov.
Pplk.vz. Ing. Marián Sakáč
Autor: kl
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
