sterilizáciách rómskych žien na východe Slovenska. Rada mimovládnych organizácií rómskeho spoločenstva jeho tvrdenia kategoricky odmieta a A. Patkoló zatiaľ žiadne dôkazy, potvrdzujúce tieto obvinenia, nepredložil. Informácie o nelegálnej sterilizácii Rómok považujú za nezmysel i gynekológovia, pretože sterilizáciu je možné urobiť jedine operatívnym zákrokom pri otvorení brušnej dutiny. Ide pri tom o mechanické prerušenie vajcovodu, preto je tento zákrok nemožné urobiť bez súhlasu pacientky. Podľa slov gynekológa Jozefa Puškora z Bratislavy je všeobecne známe, že za socializmu boli Rómky sterilizované, no podstupovali to vedome, dobrovoľne a za peniaze. "V tých časoch to bolo veľmi slušných 15 000 korún," upresňuje. Aj rómske ženy z osád Žehra a Dobrá Vôľa v okrese Spišská Nová Ves sa v deväťdesiatych rokoch podrobovali tomuto gynekologickému zákroku. "O sterilizácii sme sa dozvedeli od predsedu na miestnom výbore," rozpráva jedna z nich, Kvetoslava Pechová. "Prišiel do osady a povedal nám, že kto sa chce dať sterilizovať, má vypísať tlačivo. My, ženy, sme sa ho pýtali, čo je to sterilizácia. Spýtal sa nás, či chceme mať ešte deti. Najprv som rozmýšľala, a potom som mu povedala, že nie. Vzala som to tlačivo a vyplnila ho." Pred trinástimi rokmi rómske ženy neuvažovali tak, ako dnes. Neuvedomovali si, že niekedy v budúcnosti možno po dieťati ešte zatúžia. "Tlačivá, ktoré sme vypísali, sme odniesli doktorke do Spišských Vlách. Potom sme išli do nemocnice v Krompachoch, a tam nám to urobili. Aj v nemocnici sa nás najprv opýtali, či tu sterilizáciu chceme alebo nie," spomína po rokoch pani Pechová. Priznáva, že sa spočiatku bála, no keď počula o "odmene", ktorú získa za svoju neplodnosť, súhlasila. "Doktor nám povedal, že dostaneme farebný televízor a samozrejme i peniaze. Päťtisíc korún. Potom som sa lekára opýtala, či ešte budem mať deti. Povedal mi, že po niekoľkých rokoch áno. Po operácii som dostala poukážku v hodnote 15 000 korún československých, a päťtisíc korún v hotovosti."
Kvetoslava mala vtedy dvadsaťdva rokov a tri deti. Myslela si, že je tých hladných krkov už dosť a lákavej ponuke sa odolávalo veľmi ťažko. Pred piatimi rokmi sa však rozhodla mať ďalšie dieťa. Slová lekára sa nepotvrdili. Len za to, aby ju operovali musela zaplatiť päťtisíc korún. Verila, že znova otehotnie. Lekár jej však povedal, že všetko záleží od jej manžela a pána Boha. "Na tú chvíľu čakám už päť rokov, no nič sa nestalo," konštatuje smutne Kvetoslava.
Sterilizovať sa pred rokmi dala i pani Margita Mižigárová z Dobrej Vôle. "Dozvedela som sa, že naše ženy podstúpili taký to zákrok, a preto som sa i ja rozhodla pre sterilizáciu. Nepamätám sa už, ktorý lekár to bol, len na to, čo nám za zákrok prisľúbil. Takisto som dostala poukážku na tovar v hodnote pätnástťisíc korún, a päťtisíc korún v hotovosti," spomína Margita. Po ďalšom dieťati netúži.
Má troch synov a jednu dcéru. "Akurát mám také menšie problémy so zdravím, som veľmi nervózna. Čo sa týka detí, ja som rada že ich nemôžem mať. V situácii aká je dnes sa to ani nedá. Nemám prácu, a so sociálnych dávok nevyžijeme."
Počas komunizmu štát podporoval sterilizáciu u viacdetných matiek.
"Matky si podali žiadosť, a keď sa podrobili tomuto zákroku, dostali dvadsaťtisíc korún," upresňuje výpovede oboch žien MUDr. Mária Petríková zo Spišských Vlách. "Po roku1989 sa to už nerobí. Sterilizujeme ženy už len zo zdravotných dôvodov, Nerómky i Rómky, a to len ak už mali trikrát po sebe cisársky rez. Po treťom cisárskom reze ženu musíme sterilizovať, pretože pri ďalšom tehotenstve by jej mohla prsknúť maternica a hrozí vykrvácanie, ktoré by mohlo skončiť smrťou matky i dieťaťa," hovorí gynekologička. Zároveň dodáva, že ak chce sterilizovaná žena opäť otehotnieť, musí podstúpiť recertilizačnú operáciu.
Autor: Cyril DUNKA & Petra ČAKOVSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
