študenti, ktorých bolo vlani 33 060, sú za vysokoškolský index ochotní ročne zaplatiť od dvadsať do päťdesiattisíc. Najvyššie poplatky za takéto štúdium si účtujú právnické fakulty, o ktoré je už niekoľko rokov mimoriadne veľký záujem. Nasledujú ekonomické a filozofické fakulty.

Na denné štúdium práva sa napríklad každoročne dostane len asi každý pätnásty záujemca, podobne je to pri ekonómii.

Vláda v stredu rozhodla, že vyberanie poplatkov za externé štúdium zlegalizuje a právne zreguluje. O výške poplatkov sa definitívne rozhodne po tom, čo návrh vysokoškolského zákona schváli Národná rada. Zatiaľ to vyzerá tak, že najdrahšie externé štúdium práva by rodiča vyšlo každý rok asi na 40-tisíc korún.

Platenie za externé štúdium nebolo doteraz uzákonené zákonom o vysokých školách. Mnohé školy však túto dieru v zákone využili. Prikryli sa rôznymi vzdelávacími ústavmi, ktoré pre ne počas víkendov organizovali externú výčbu. Hlad stredoškolákov po vysokoškolskom vzdelaní im pomohol na túto nelegálnu formu nalákať desaťtisíce potenciálnych platičov.

V roku 2001 sa síce ministerstvo školstva pokúsilo zmapovať, ktoré fakulty takéto štúdium organizujú, no výskum stroskotal na ich nezáujme.

"Fakulty priznávali príjmy niečo cez 100 miliónov, my sme však presvedčení, že zisky eseročiek sa pohybovali okolo 300 - 400 miliónov," hovorí generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl ministerstva školstva Mederly. Pritom iba časť z týchto príjmov pocítila vysoká škola tým, že jej učitelia si vylepšili zárobky.

Študenti, ktorí už dnes platia za štúdium organizované prostredníctvom rôznych spoločností, budú musieť pokračovať podľa uzavretých zmlúv. Zákon sa na nich bude vzťahovať len v prípade, že zmluvy uzavreli na rok. Ak ho parlament schváli, nadobudne účinnosť od 1. apríla budúceho roku.

Autor: Jarmila HORÁKOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.