myšlienka, či vôbec môže osloviť snímka z európskeho kontinentu americké publikum. Zdá sa, že áno. Svedčí o tom správa, ktorá prišla zo zámoria. Do reprezentatívneho výberu nesúťažného filmového festivalu Asociácie Spojených národov UNAFF v Stanforde v USA zaradili dokument košickej režisérky Anny Kolárovej-Nemogovej. Snímka vznikla v roku 1999 ešte pre štúdio STV. Autorka dnes pôsobí ako vedúca redaktorka dokumentárnej tvorby v Globale.

Námetom amerického festivalu bol Dialóg medzi civilizáciami. Autorka filmu s názvom Americký sen z Nižného Hrabovca, nekalkulovala pri jeho vzniku s tým, že by sa niekdy mal premietať v Amerike. Raz si na akejsi akcii všimla mladého človeka, ktorý chcel veľmi dychtivo upútať publikum svojím spevom a tancom. Zaujal ju a vypýtala si hneď jeho adresu. A vtedy po prvý raz počula, že neďaleko Vranova jestvuje dedinka Nižný Hrabovec.

"Keď som mala možnosť vytvoriť film pre cyklus Slovenské unikáty, vynoril sa mi z pamäti tento mladý chlapec," rozpráva Anna Kolárová.

Pri návšteve ju zaujal plagát Elvisa Presleyho na stene jeho izby. Odtiaľ pramení americký sen Gabriela Šipoša, ktorý sa vrátil do zastrčenej dedinky z Bratislavy. Celé jeho snaženie sa upriamilo na oživenie kultúrneho diania v dedine a na to, aby si ho raz všimol nejaký hudobný agent. Založil s miestnymi chlapcami kapelu a verí, že raz, podobne ako jeho idolu, dostane sa mu pozornosti vo svete. Toto však ostro kontrastuje s dedinou, kde si ľudia žijú svojimi zaužívanými stereotypmi.

"Potrebuje vôbec niekto celé toto jeho snaženie?", polemizuje autorka dokumentu.

Téma zapadla do rámca podujatia nesúceho sa v duchu Dialógu medzi civilizáciami.

"Ide vlastne o veľmi intenzívny dialóg medzi Nižným Hrabovcom, dedinky spiacej na východe Slovenska a celkom inými civilizačnými zvyklosťami, v ktorých sa presadil film," tvrdí Anna Kolárová, ktorá má radosť aj z toho, že sa cesta snímky neskončí na festivale. Ide totiž o putovnú záležitosť. V marci bude napríklad v San Franciscu.

"Nazdávam sa, že Američania po tragédii, ktorá ich zasiahla, začali odrazu byť citliví na jednoduché ľudské príbehy, alebo drobné úsilie v miniprostredí a nie iba o monumentálne témy. Som rada, že sa osud obyčajného chlapca s neobyčajnými ideálmi prostredníctvom môjho filmu dostane do viacerých amerických miest," uviedla Anna Kolárová a ako dodala, je to určitá satisfakcia tohto žánru vôbec.

Na Slovensku totiž nemá na ružiach ustlané. Ako vedúca redaktorka dokumentu v Globale sa snažila podnietiť aj lokálne stanice, aby sa pustili do dokumentárnych cyklov. A podarilo sa. Takto vznikli napríklad Druhé šance, alebo Náramok.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.