Dzurinda, Migaš, Kukan, Stank). Čo už, našťastie, nie je žiadnou raritou ako prednedávnom; tohto roku je na Slovensku šéf aliancie už druhýkrát (nemali by sme naverímboha zabúdať na obdobie, keď nás vrcholoví predstavitelia Západu oblúkom obchádzali). Návšteva je však predsa výnimočná, keďže zapadla do nesmierne významnej súvislosti.
Zhodou okolností práve minulý týždeň predložila početná skupina kongresmanov v Senáte USA návrh tzv. Zákona na upevnenie slobody (Freedom consolidation Act, 2001). Ako si hneď ukážeme, z hľadiska rozširovania NATO ide o vôbec najvýznamnejší signalizačný dokument. V prípade schválenia Senátom i Snemovňou reprezentantov totiž neavizuje nič menšieho, než vysokopercentnú pravdepodobnosť pozvania tých v zákone vymenovaných krajín, ktorým sa zároveň navrhuje aj finančná podpora. Nuž, a spolu s pobaltskými štátmi, Slovinskom, Rumunskom a Bulharskom sa v zozname tentoraz nachádza veru aj Slovensko. Aj s vyčlenením tzv. "bezpečnostnej podpory" - pre SR konkrétne 8,5 mil. USD.
Zmienka o nás, samozrejme (najmä vzhľadom na balkánsku dvojicu), nemôže byť prekvapením. Skutočný význam kroku kongresmanov leží ale v historickej analógii; nejde totiž o prvý americký zákon tohto typu. V roku 1996 bol podobným spôsobom, teda z iniciatívy vplyvných senátorov, predložený a potom schválený "NATO Enlargement Act" - Zákon o rozširovaní NATO. (Hlavný autor, senátor Benjamin Gilman, je podpísaný aj pod súčasným). Jeho obsahom bola výzva Kongresu na urýchlené prijatie Česka, Maďarska a Poľska do Aliancie, pričom pre tieto štáty tam figuroval aj návrh finančnej pomoci (súhrnne 60 mil. USD). Pre ostatné krajiny, ktoré sa v texte uvádzali ako ďalší potenciálni kandidáti, sa žiadne financie neplánovali. A tu je pointa; presne do roka a dňa po schválení v oboch komorách Kongresu, na madridskom summite NATO, boli tri krajiny s finančným príspevkom USA do NATO aj pozvané. A v marci °99, na ďalšom summite vo Washingtone, po ratifikačnej procedúre v parlamentoch všetkých členských krajín, aj prijaté. "NATO enlargement Act" teda vyznačil mená budúcich členov už rok pred oficiálnym pozvaním, a dva roky pred ratifikačným procesom. A my teraz stojíme presne rok pred pražským summitom....
Ak zvážime reálny (obrovský) vplyv signatárov súčasného návrhu, vyzerá to teda tak, že rozhodujúca časť tvorcov americkej politiky preferuje "veľký tresk". Teda hromadné pozvanie väčšieho počtu uchádzačov. (Mimochodom, medzi podpísanými figuruje aj ten senátor John McCain, ktorého nedávne pražské vyjadrenia o nezrelosti Bulharska, Rumunska a SLOVENSKA dosť nahlodali integračné sebavedomie v Bratislave.) Posolstvo sa nedá čítať inak - v zákone z roku 1996 boli vyčlenené prostriedky pre tri krajiny, teraz pre sedem. Samozrejme, že "Freedom consolidation act" môže byť schválený aj v inej podobe, než bol predložený. Tomu ale protirečí jediný zásadný rozdiel oproti r. 1996; pokiaľ pred piatimi rokmi boli predkladateľmi zákona výlučne republikáni, pod terajším "actom" je podpísaná zmes kongresmanov z oboch straníckych táborov.
Predpoklad, že rozhodujúca väčšina elít v USA sa prikláňa k akémusi obmedzenému "veľkému tresku", umocňuje i ďalší detail: Pre tri zostávajúce krajiny v prístupovom procese - Macedónsko, Albánsko i nedávno zaradené Chorvátsko - žiadna finančná výpomoc navrhovaná nie je. Ak si ešte raz vybavíme, kde sú teraz krajiny, ktorým boli prisúdené peniaze v r. 1996, aj toto je veľmi vážny signál. Pokiaľ teda zákon prejde, čomu je výrazne naklonená politická atmosféra, dá sa už dnes predtušiť, že Slovensko bude o rok do NATO pozvané.
To je tá nová významná okolnosť dnešnej Robertsonovej vizity. Podľa štátneho tajomníka Figeľa bude "jednou z posledných príležitostí na naozaj otvorený dialóg, kde aj generálny tajomník bude môcť povedať viac ako počas budúceho roku, keď sa má uskutočniť summit". Zostáva len veriť, aby v "otvorenom dialógu" nehovoril viac ako je nutné náš pán prezident, ktorý sa svojimi vyjadreniami v poslednom čase stáva už trvalým ohrozením záujmov SR (v Rakúsku výroky o Mečiarovi a integračnom zaostávaní Poľska, na stretnutí so Selezňovom o "unáhlenosti zavedenia víz s Ruskom", atď.) Hoci náš integračný kurz zase výrazne stúpol, stále platí, že všetko si môžeme pokaziť vlastnou hlúposťou. Tá, ako je známe, nepozná hranice a nezastaví ju ani vízová povinnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
