bývalí spolužiaci z gymnázia Jiří Vaněk, Michal Kupsa a Pepa Sedláček. "Mnohokrát sme sa o sieti obrázkov bavili a tohto roku v septembri sme sa rozhodli, že je najvyšší čas to uskutočniť," prezradil Vaněk tlačovej agentúre Korzo. Grafickým symbolom, ktorý po rozsvietení žiaroviek v určitých oknách študentských internátov Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Prahe 7 dosiahli, vraj dosť ľudí naštvali alebo i pohoršili. "Pochopiteľne, je to to, čo to je. Ale pre nás už to tú sprostotu dosť stratilo. Berieme to skôr ako univerzálny grafický symbol, ktorý každý pochopí," povedal Jiří. Akciu vymyslel Michal Kupsa, ktorý mal na internáte mnoho kamarátov, často tam pobudol a popíjal. Pôvodně to chlapci chceěli zorganizovať tak, že sa z každého poschodia internátu prihlásí jeden človek, ktorý obíde izby a požiada príslušných ľudi, aby v určitú dobu buď rozsvietili, či naopak zhasli svetlo. Na schôdzku obyvateľov internátu, ktorú Jirka s Michalom usporiadali, ale nikto neprišiel, takže boli núteni vytlačiť pre každú izbu pár informácií a obísť celý internát. "Po troch dňoch boli prípravy hotové. Do niektorých izieb sme museli prísť niekoľkokrát, pretože sme informáciu o akcii chceli dať priamo do rúk tomu, kto v izbe býva. Potom už nám neostávalo len čakať na 24. októbra," líčil Vaněk prieběh príprav. V ten deň sa mladíci zišli v Holešoviciach. Potom dorazili na internátj, kde časť ľudí obiehala po izbáche, aby všetkým pripomenuli, kto má svietiť a kto zhasnúť. Jirka Vaněk išiel filmovať. "V kamere ale došli obe baterky, tak som letel do budovy vychytávať posledné muchy. Väčšina ľudí na to len zabudla, a keď sme im akciu pripomenuli, išli do toho. Jediný človek ale zhasnúťt odmietal. Nakoniec, keď sme ho poprosili, nám tu radosť urobil," konštatoval Vaněk. Vonku zhromaždený dav medzitým skandoval: "Desať dvadsať dva!" To bolo totiž číslo izby, ktoré v ľavej časti trochu ruší výsledný dojem. "Nikto tam ale neotváral a ani nedvíhal telefón. Možno to bol bojkot a možno len zmätkár, ktorý na akciu zabudol, nezhasol, zamkol a odišiel," povedal Jiří. V najlepším stave obrázok vydržal asi desať minút, presne medzi 20.05 a 20.15 hodín. Potom sa študenti začali zvonkuí trúsiť späť na internát a obrázok pomaly mizol. "Ak bude pokračovanie, to ešte nevieme. Niečo nám síce napadá, ale rovnaký obrázok už rozsvecovať nechceme, opakovaný vtip nie je vtipom. Nabudúce budeme poteebovať určite väčšiu spoluprácu ľudí, ale zistili sme, že takú akciu možno zorganizovať aj s niekoľkými ľuďmi za pomerne krátku dobu," uviedol Jirka. Záverom sa pousmial a dodal: "Áno, a aby som nezabudol, naším snom by asi bolo zahrať si sveteľný tetris."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
