priam sa ponúkajú, aby ich nejaký zvedavec zdvihol. O tom, akému riziku sa vystavujú, nerozmýšľajú. Z policajných štatistík je však zrejmé, že veľa dospelých, ale najmä detí, doplatilo na svoju zvedavosť a neopatrnosť ujmou na zdraví. Najčastejšie išlo o manipuláciu s nevybuchnutým granátom, ale nebezpečným v nepovolaných rukách je každý druh munície a tiež zbrane. Prípady zo súdnych siení však ukazujú, že nemusí ísť vždy len o zdravie.
Košičanovi Jozefovi L. parádne skomplikoval život samopal, o ktorý v júli lanského roka doslova zakopol. Ležal pohodený v tráve za hospodárskym dvorom v Olšovanoch. "Bol zhrdzavený a špinavý. Zdvihol som ho, chvíľu som si ho prezeral a pomyslel som si, že by som mohol vyskúšať, či je funkčný. Nikdy predtým som však zo samopalu nestrieľal, preto som len napodobňovl pohyby, odpozorované z filmov… Vystrelil som do vzduchu, ale len raz, lebo pri druhom pokuse sa zasekol a nevyšla žiadna rana. Zabalil som samopal do trička a odniesol som si ho domov. Uložil som ho do šopy za domom a zahádzal všelijakým haraburdím. Keď som ho odtiaľ po nejakom čase vytiahol, bol som prekvapený, že je ešte tam, že ho niekto nenašiel a nepotiahol. Ja som žiadnu zbraň nechcel, preto som rozmýšľal, čo s ním urobím. Napadlo ma, že by som ho mohol predať," opísal svoje počínanie Jozef L.
To, že urobil chybu, keď nájdenú zbraň neodovzdal na polícii, si síce uvedomil, ale neskoro. Presnejšie v čase, keď mal na krku obžalobu prokurátora za trestný čin nedovoleného ozbrojovania, "pretože bez povolenia zadovážil a prechovával hromadne účinnú zbraň". Za uvedený skutok sa uprostred tohto týždňa zodpovedal pred samosudkyňou Okresného súdu Košice I.
Obžalovaný priznal, že samopal vyčistil a potom odniesol známemu, ktorý býva na Baštovanského ulici v Košiciach. Požiadal ho, aby ho opravil, resp., aby sa ho pokúsil predať. Ubehlo pár mesiacov, keď mu zavolal, že z toho nič nebude, aby si prišiel samopal zobrať. Nechcel s ním chodiť pešo, preto požiadal o pomoc kamaráta a ten zas ďalšieho, ktorý po nich prišiel autom. "V ten deň mi zavolal priateľ Martin, či by som nemohol prísť k nemu na Jazero, že má niečo s autom. Súhlasil som a na žiadosť Ďoďa (obžalovaného), ktorý bol u neho, som šiel na Furču. Tam na Baštovanského ulici Ďoďo vystúpil a vrátil sa asi po desiatich minútach aj s igelitkou, ktorú položil do kufra. "Nevšimol som si čo v nej bolo, pretože on o tom nehovoril a ja som sa ho na to nepýtal. Viem však určite, že z nej nič nevykúkalo... Potom sme išli do baru na Kalvárii. Martin tam ostal a mňa Ďoďo poprosil, či by som ho neodviezol domov. Nerobilo mi to problém, nasadli sme do môjho auta a cestou nás zastavili policajti," vypovedal Marcel L.
Z výpovede svedka vyplynulo, že dôvodom zastavenia bola cestná kontrola. Vodič predložil doklady a bez zaváhania zareagoval aj na výzvu "Otvorte kufor!" Bol nemilo prekvapený, keď sa o pár sekúnd neskôr dozvedel, čo sa skrýva v igelitke. "Keby som bol vedel, že je v nej zbraň, určite by som Ďoďa so samopalom do auta nezobral," vyhlásil pred samosudkyńou Marcel. On i ďalší svedok Martin S., pred samosudkyňou potvrdili, že obžalovaný im o zbrani, ktorú chce previezť, nič nepovedal.
Zo záverov experta na zbrane vyplynulo, že ide o samopal československej výroby vzor 26 bez sklopnej ramennej opierky, kalibru 7,62 milimetrov značky Tokarev, s napáskovaným zásobníkom s 26-mi nábojmi kalibru 7,6 mm tej istej značky. Na hlavni uvedeného samopalu boli stopy po zváraní a neodbornom mechanickom zasahovaní. Pri streľbe sa zasekával, o čom svedčí skutočnosť, že z dvadsiatichšiestich pokusov došlo k výstrelu len jedenásťkrát… Napriek tomu bol funkčný a v rukách človeka, ktorý nemal žiadne vedomosti o zbraniach a nebol držiteľom zbrojného preukazu, nebezpečný.
Prokurátorka zotrvala na podanej obžalobe a navrhla súdu uznať Jozefa L. vinným a potrestať ho nepodmienečným trestom. Skutkovú podstatu trestného činu nenamietal ani obhajca obžalovaného. Pozornosť samosudkyne však upriamil na to, že jeho mandant sa k spáchaniu uvedeného skutku priznal, svoje konanie oľutoval a pomáhal pri jeho objasňovaní. Zdôraznil však, že Jozef L. nie je jediným vinníkom. "Je to chyba štátu, že po zmene spoločenského systému, teda po rozpade Ľudových milícii, nezabezpečil dôslednú likvidáciu zbraní, ktorými boli vyzbrojené. Nejde o ojedinelý prípad, pretože takéto zbrane a muníciu, nepoužíva žiadna zo súčasných ozbrojených zložiek, no napriek tomu ich čas od času nachádzajú občania prakticky na území celého Slovenska," uviedol obhajca. Poukázal aj na nezdravé praktiky polície, ktorá tých, čo sa rozhodnú nájdenú zbraň odovzdať, podrobujú neadekvátnym výsluchom, resp. že sú doslova perzekuovaní.
"Ľutujem, čo som urobil, neuvedomil som si, že bolo mojou povinnosťou zbraň odovzdať," povedal na záver obžalovaný. Dôkazy o jeho vine boli jednoznačné. Samosudkyňa však pri rozhodovaní o treste prihliadla na všetky okolnosti uvedeného prípadu a tiež na osobu obžalovaného. Z jeho trestného registra bolo zrejmé, že bol štyrikrát súdne trestaný, ale nie v súvislosti s nedovoleným ozbrojovaním a od odpykania posledného trestu uplynulo vyše dva a pol roka.
Nebolo pochýb, že obžalovaný konal v rozpore so zákonom, za čo mu samosudkyňa vymerala jeden rok nepodmienenčne na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Obžalovaný bol s verdiktom spokojný, no nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátorka sa odvolala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
