milióna korún. Po otrase z prechodu na trhové hospodárstvo sa väčšina poľnohospodárskych podnikov regiónu stabilizovala a našla svoj výrobný a hlavne ekonomicky efektívny program.
Za týmto predpokladaným ziskom do určitej miery stojí aj výsledok tohtoročnej žatvy, keď v priemere za región u obilnín poľnohospodári dosiahli úrodu 2,63 tony z hektára, čo sa dá ťažko čo len porovnať s minuloročnými 1,83 tony z hektára. Pravda, minulý rok poznačilo katastrofálne sucho, ale aj tak v prešovskom regióne dopestovali v tomto roku vyše 14,6 tisíc ton obilia, čo je skoro o tisíc ton viac ako v minulom roku. "Nehovorím, že rok 2001 je superrokom, aj keď sa oproti roku 2000 predsa len dosiahli nárasty," podotkol riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Prešove Marián Košč.
Poľnohospodári prešovského regiónu sa týmito výsledkami zaradili na vyššie priečky výsledkového žatevného rebríčka v Prešovskom kraji. Najvyššími tohtoročnými úrodami obilovín sa môžu pochváliť poľnohospodári v okrese Vranov nad Topľou, kde dosiahli v priemere 3,33 tony z hektára a najmenej dosiahli v regióne Svidník - 1,63 tony z hektára, aj keď tu treba zohľadniť rozdielne prírodné podmienky.
Rozhodujúcou plodinou poľnohospodárstva prešovského regiónu zostáva pšenica, na ktorú stále vyčleňujú najväčšie plochy. Tá dokáže "urobiť" ekonomiku podniku, ak sa podarí dopestovať potravinársku pšenicu. Tej však tohto roku bolo pomenej, pretože pred žatvou jej kvalitu poznačili dažde. "Keď sa chceme dopracovať k ekonomickému efektu, obilie jednoznačne musíme zhodnotiť cez živočíšnu výrobu," dodal M. Košč. V tejto súvislosti sa zaujímavou plodinou stáva sója. Jej význam vzrastie aj pre vylúčenie mäsokostných múčiek z kŕmneho reťazca kvôli chorobe BSE tie sa musia nahradiť nejakým vysokoenergetickým krmivom sa vysokým obsahom bielkovín. "Sója má všetky predpoklady, aby toto splnila. Zatiaľ máme skúsenosti, že je lepšie ju doma vypestovať, ako doviezť. Verím, že sa jej pestovanie rozšíri aj na ďalšie podniky, ktoré reálne rozmýšľajú, že by v budúcnosti ich hlavnou tržnou komoditou malo byť mlieko, ktoré by financovalo chod ich podniku," poznamenal M. Košč.
Zatiaľ sa však poľnohospodári prešovského regiónu orientujú na pestovanie repky olejnej, ktorá je čoraz väčším artiklom na trhu. V tomto roku ju v tomto regióne pestovali na výmere 3 437 hektárov a dosiahli celkom slušný výsledok - v priemere 2,03 tony z hektára. Tejto jeseni repkou olejnou v okresoch prešovského regiónu už zasiali skoro 4 200 hektárov, hoci ministerstvo pôdohospodárstva im odporúčalo zasiať touto plodinou len 3 000 hektárov. "Podniky cítia, že je to stabilná plodina, ktorá prináša tržby," poznamenal M. Košč. Jej odbyt je zmluvne zabezpečený s podnikom Palma a sú tu aj ďalší výkupcovia. "Len o čo sa bojuje a myslím si, že je správne, že sa bojuje či už z pozície poľnohospodárskej komory alebo prvovýroby, je cena. Tá je u Palmy ako u stáleho odberateľa 7 200 korún za tonu. Dnes je to už prežitok. Teraz sa rokuje o cene okolo osem tisíc korún za tonu a Česi nie sú spokojní ani s deviatimi tisícami, lebo na svetových trhoch je cena ešte vyššia," vyjadril sa M. Košč.
Naši poľnohospodári by boli spokojní aj s cenou 8 tisíc korún za tonu. Keby sa im podarilo dopestovať 2,5 - tonovú úrodu, mali by zabezpečenú ekonomickú efektívnosť. A o tú v konečnom dôsledku ide.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
