totiž iba bitúnky, ktoré prešli kontrolou a sú vybavené technikou na odoberanie špecifických rizikových materiálov.
Získavanie hovädziny je v našej krajine bezpečné a do obchodnej siete sa dostáva iba svalovina, ktorá nie je pozitívna dokonca ani u infikovaných zvierat. Rizikové materiály sú likvidované v osobitnej kafilérii v Nitre a následne spaľované v cementárni Ladce. Ako však povedal pre naše noviny predseda Komoditnej rady pre hovädzie mäso Marián Užák, reakcia konzumentov je nevyspytateľná a všetci spracovatelia mäsa ju budú pozorne sledovať.
- Prvý prípad BSE priniesol zhruba 40-percentný pokles
dopytu po hovädzine, - uviedol M. Užák. - Prvá výraznejšia etapa jeho znižovania, vyvolaná ešte predtým objavením nákazy v západnej Európe, bola rámcovaná 30 až 70-percentným poklesom predajnosti produktov na báze hovädzieho mäsa. Teraz sa však budú
jednotlivé vplyvy hodnotiť ťažšie, pretože medzi obidvomi pozitívnymi výsledkami testov na Slovensku uplynulo iba niekoľko týždňov. Zjednodušene sa dá povedať, že ešte sme nestačili objektívnejšie vyhodnotiť prvý prípad a už sa objavil druhý.
Naďalej platí, že ťažko odhadnuteľný je vývoj spotrebiteľských cien, ktoré má v rukách obchod. Dlhodobým cieľom by však mala byť ich prijateľnosť pre obyvateľstvo, pretože v opačnom prípade sa bude klesajúca spotreba oživovať len veľmi ťažko.
- Úroveň spotreby je u nás mimoriadne nízka a v tomto roku sa odhaduje zhruba na 9 až 9,1 kilogramu hovädzieho mäsa na obyvateľa, - konštatoval M. Užák. - Tohtoročná kvóta 30-tisíc ton jatočných býkov sa opätovne nenaplní a pokiaľ nedôjde k obratu, rovnaký osud by ju mohol postihnúť aj v budúcom roku. Som presvedčený, že ak chceme zastaviť nepriaznivý vývoj, potrebujeme dlhodobé systematické opatrenia. Musíme si uvedomiť, že momentálne ceny hovädzieho zadného sa pohybujú v rozpätí 150 až 180 korún za kilogram, čo je prakticky na úrovni bravčového mäsa.
Okrem osvety a podporných aktivít zo strany samotných producentov i obchodu budú nevyhnutné cenové zásahy, ktoré môžu tento tovar z hľadiska spotrebiteľov zatraktívniť. Za prah citlivosti možno v dlhodobejšom časovom horizonte považovať intervenčné zásahy aspoň
vo výške 10 percent z predajnej ceny, ktoré môžu výraznejšie ovplyvniť spotrebiteľský dopyt.
Ako ďalej informoval M. Užák, odhady ďalšieho vývoja nie sú medzi mäsospracujúcimi podnikmi rovnaké. Obyvatelia Slovenska by však podľa neho nemali prehliadnuť skutočnosť, že v krajinách západnej Európy, kde sa choroba BSE vyskytla vo väčšom rozsahu ako zatiaľ u nás, sa už spotreba dostáva do normálu. Prijaté opatrenia presvedčili verejnosť, že ich aplikácia zabezpečuje ochranu spotrebiteľa a do distribučnej siete sa dostáva iba zdravotne bezchybné mäso. Odborníci predpokladajú, že rýchle post
mortem testy dobytka na BSE môžu v priemere o 15 až 20 percent zvýšiť identifikáciu ochorenia v rámci celej Európy. Veková štruktúra pozitívnych zvierat sa posúva vyššie v tých štátoch Európskej únie (EÚ), kde sa nákaza zistila v predošlých rokoch.
Vo všeobecnosti sa to považuje za pozitívny signál, ktorý okrem iného potvrdzuje účinnosť a správnosť opatrení, prijímaných spoločenstvom už od roku 1996. Keďže priemerná inkubačná doba BSE je 4 až 5 rokov, účinky posledných prísnych opatrení by sa mali výraznejšie prejaviť zhruba v rokoch 2005 až 2006.
- Slovenská realita by sa mala logicky odvíjať v kontexte celoeurópskeho vývoja, - zdôraznil M. Užák. - Odhalenie a eliminovanie zdrojov nákazy nie je jednoduché, pretože v mnohých prípadoch sa ich v zahraničí nepodarilo úplne spoľahlivo zistiť ani po niekoľkých rokoch. Nedokázali sme to ani my, hoci čas, ktorý na Slovensku uplynul od prvého výskytu BSE, sa ráta iba na týždne. A hoci toto už nie je doménou spracovateľov, vývoj na tomto úseku musíme takisto sledovať. Spotrebiteľskú krivku totiž ovplyvňujú aj takéto skutočnosti a keby sme ich podcenili, stratili by sme schopnosť pružne reagovať na trhové pohyby.
Autor: Stanislav NEMEC
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
