očakávania preto, lebo už viac mesiacov sledujeme, že Bratislavu nemôže minúť návšteva vysokého (aj nižšieho) západného činiteľa bez toho, aby nevyhlásil čosi naprosto zásadného k budúcim voľbám. Začína to vyzerať, ako keby predvolebná navigácia občanov a glosovanie politickej scény boli tým základným dôvodom, prečo nás vôbec celebrity z EÚ, NATO a spol. navštevujú. Tak tomu ale nie je a tento jav ako taký je úplne nenormálny.
Generálny tajomník Robertson nám teda včera zvestoval, že devätnásť štátov NATO, ktoré sa zúčastnia pražského rozširovacieho summitu, "sa bude pozerať aj na výsledky parlamentných volieb na Slovensku". A že "ľudia na Slovensku musia ísť k voľbám s otvorenými očami, uvedomovať si, že svoje rozhodnutie robia len mesiac pred tým, ako o rozšírení rozhodne summit (...)".
Pekne ďakujeme, dobrá rada zadarmo sa vždy zíde. Nemalý problém ale je, že ten istý Robertson, tiež v Bratislave, ale v máji, hovoril pre zmenu toto: "Výsledok vašich volieb VÔBEC NEOVPLYVNÍ rozširovanie NATO". Na ďalšiu otázku (ide o rozhovor v DF), že prečo si to myslí, gentaj zdôraznil, že "členstvo SR v NATO preferujú dnes všetky politické strany" (tu sa trochu sekol). Pričom stanoviská lídrov jednotlivých strán pokladal vtedy Robertson za "dôveryhodné" a o Mečiarovi dokonca vyhlásil, že "je veľmi silne za vstup do NATO". V máji 2001...
Otázky sa nastoľujú minimálne dve: Odkiaľ sa vzal u Robertsona v priebehu šiestich mesiacov taký dramatický názorový posun? Akú relevanciu a vážnosť už môžu mať výroky vysokého hodnostára, ktorý na tom istom mieste, s minimálnym časovým odstupom, dokáže vytasiť dva čelne protismerné pohľady na ten istý problém?
Odpovede nechajme na Robertsona, elementárna názorová konzistencia je jeho vlastný problém. Nám iba nemôže byť ľahostajné, že úplne otvorené či zastrenejšie upozornenia na ten "správny" výsledok volieb sa stávajú takrečeno povinnou jazdou významných (i menej) zahraničných celebrít. Prípad Robertsona, u ktorého je z funkcie vylúčené, že by išlo o blbca, naznačuje, že to nie je náhoda. Ide o cielené ovplyvňovanie, v pozadí ktorého zreteľne vytŕčajú domáce stratégie niektorých koaličných strán.
Blbci však nie sme ani my (resp. aj keby sme boli, je vrcholne neštandardné a netaktné od hosťa nám to pripomínať). Jednoducho a jasne: Nikomu, kto má o bunku viac ako kôň, nie je potrebné vysvetľovať, že súčasná vláda urobila pre integráciu do NATO (aj EÚ) neskonale viac ako bývalá, ktorá týmto strategickým superprioritám naopak výrazne poškodila a postup krajiny smerom na Západ nielenže brzdila, ale zastavila. Nikomu nie je potrebné vysvetľovať, že čosi na spôsob súčasnej koalície, resp. čokoľvek bez HZDS a Mečiara, bude pre Západ i po ďalších voľbách vítanejšia a lepšia alternatíva. To všetko naspamäť ovládame; a pokiaľ ide o voličov HZDS, nastavenie alternatívy "NATO alebo Mečiar" je doslova to posledné, čo môže meniť "k lepšiemu" ich volebné rozhodnutia.
Práve naopak, je to taktika zničujúca. Ľudia jednoducho neznášajú, ak sa im názory a preferencie vnucujú zo zahraničia, navyše priehľadným a v podstate urážlivým spôsobom. Pociťuje sa to ako neslušné, nedôstojné a ponižujúce. Skvelý príklad je Rakúsko, kde sa napokon proti neslávnym EÚ-sankciám kvôli účasti Haiderovej strany vo vláde vzopreli aj tí, ktorí ho v živote nevolili a pociťujú k FPÖ najhlbší odpor.
Stratégia časti koalície, ktorá chce zriediť "mečiarovský" voličský tábor lámaním integračnej témy cez koleno, aj s angažovaním zahraničných "posíl", je hlúpa a nešťastná. Odhaľuje iba slabosť a bezradnosť, strach z politického neprežitia. Jedinou výnimkou je zatiaľ Vladimír Palko, ktorý sa nebál vysloviť vcelku presný postreh, že pri akomkoľvek povolebnom usporiadaní je už nemožná repríza absurdných excesov, ktoré tu boli v rokoch 1994-98. A to preto - dodávame my - lebo práve táto koalícia realizovala na Slovensku niektoré nevratné, hoci obsahovo nedokonalé, ale vysoko pozitívne procesy, ktoré recidíve bránia. Napríklad: Novelu ústavy, čiastočnú decentralizáciu štátnej správy, "infozákon" a najmä deetatizáciu ekonomiky, predovšetkým privatizáciu bánk.
Bolo by nielen ďaleko "štátotvornejšie", ale aj volebne mnohosľubnejšie, keby celá koalícia jednohlasne trúbila, že práve tieto zmeny, ktoré sú jedine jej výsledkom a zásluhou, zakladajú nevratnosť demokratického a prozápadného smerovania. A teda aj plnú integračnú spôsobilosť krajiny. Mala by zdôrazňovať veľkosť svojho demokratizačného prínosu práve preto, lebo - ako rýchlo pridupľoval aj britský veľvyslanec Lyscom - akceptácia prípadnej vlády HZDS po voľbách sa môže naozaj ukázať ako ozrutánsky problém.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
