sporiteľne totiž postávali desiatky nedočkavých ľudí. Išlo o klientov skrachovanej Devín banky. Včera totiž začala Slovenská sporiteľňa vyplácať náhradu vkladov fyzickým osobám, a to maximálne do výšky tridsaťnásobku priemernej mesačnej mzdy, teda najviac 355 tisíc korún. Kto mal na svojom účte viac, má smolu. Fond ochrany vkladov zo zákona ručí len do spomínanej výšky. Aj preto pri rozhodovaní sa o úsporách treba brať do úvahy nielen výšku ponúkaných úrokov, ale najmä stabilitu tej ktorej banky. Len tak sa dá predísť strachu o svoje peniaze a nervozite, aká sprevádzala aj včerajšiu atmosféru pred pobočkami Slovenskej sporiteľne v Košiciach.
Pred hlavnou pobočke pri Dargove postávalo asi 50 ľudí. Žiadnemu z nich veľmi do reči či predstavovania nebolo. Už z diaľky sme zahliadli známu tvár Košičana, ktorý má bohaté skúsenosti s nervóznym postávaním v nedočkavých davoch ľudí obávajúcich sa o svoje peniaze. Predtým, ako dal peniažky do Devín banky, investoval do Módy - Raj, VD - Compu a do Nick finance. Všetky tieto nebankové inštitúcie skrachovali. Na rozdiel od -týchto investícií sa mu z Devín banky peniažky vrátia aj s úrokmi, keďže nepresiahli sumu garantovanú štátom, teda Fondom na ochranu vkladov. Pán Ladislav M., tak ako mnoho ďalších ľudí, pri svojom investovaní jednoznačne prihliada najmä na výšku úrokov, preto si vybral Devín banku, ktorá ich spomedzi bánk ponúkala najvyššie. Opýtali sme sa ho, kam dá svoje peniažky tentoraz. "O tom musím ešte pouvažovať. Po mojich skúsenostiach ma veľmi zaujíma najmä to, prečo mohli a ešte stále môžu fungovať také nebankové inštitúcie, kde nie sú chránené vklady, ktoré nie sú kontrolované štátom..."
Pán Ondrej, ktorý takisto trávil včerajšie ráno pred sporiteľňou, si len povzdychol: "Sporiteľňa je čo sa týka úrokov slabá, rovnako tak aj iné banky. Niet kam dať peniaze. Štát má len zisky a my obyčajní ľudia nič."
Pani Gabika nemala v Devín banke žiadnu veľkú sumu. "Aj tak by som však nerada o svoje peniaze prišla. Ešte uvidím, ale asi ich nechám tu v sporiteľni, alebo ich dám do niektorej inej banky."
Staršia pani s rozhorčením poznamenala, že je to strašné, keď človek už nevie, kam dať peniaze usporené na pohreb. Známy košický cestovateľ, ktorý sa čoskoro chystá do Vietnamu a Thajska, na nás len s úsmevom pozrel: "To bol rozum dať to do Devín banky, čo? Teraz mi horí letenka..."
Ako sme sa dozvedeli, výber náhrady vkladov prebiehal pokojne. Keďže pracovníci zaznamenali nával klientov, rozdávali ľuďom časenky. Je predpoklad, že na budúci týždeň by mal počiatočný nával opadnúť a v takom prípade bude možné priebežné vyplácanie náhrad vkladov.
Každá banková aj nebanková inštitúcia v snahe získať prostriedky od občanov pre ich ďalšie zhodnocovanie vyvíja mohutné reklamné kampane. Tí, čo investovali do Devín banky, vo väčšine prípadov oľutovali, že sa nechali nalákať na klamlivé sľuby a vysoké úroky. Pán Ladislav, ktorého sme ráno stretli pred sporiteľňou, nám doniesol noviny Devín banky, aby nám ukázal, čím ho to vlastne nalákali. A tak sme sa napríklad dozvedeli z februárového príhovoru posledného generálneho riaditeľa DB Ing. Pavla Rusnáka, že: "Chcem sa poďakovať Ing. Ľubomírovi Kanisovi, ktorý... urobil maximum, aj jeho úsilie pomohlo banku stabilizovať... Od zmien, ktoré sa uskutočnili, očakávam úplné odpolitizovanie banky. Chcem a verím, že dokážeme zaradiť Devín banku medzi najlepšie banky Slovenska."
Bulletin sľubuje obrat po vstupe japonského investora, informuje o rôznych sponzorských aktivitách a výhercoch z radov tých, ktorí banke svoje peniažky zverili, o (ne)postupe pri deblokácii či o zásadnom vstupe DB do Slovensko - arabskej obchodnej komory s akcentom na to, že investori v arabských krajinách disponujú značným kapitálom... Ako to celé skončilo už nepotrebuje komentár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
