severná Európa sa zápasí s viacerými "minidierami", ktoré po krátkom čase zmiznú.
Malé ozónové diery objavili klimatológovia z USA a Nórska, ktorí zároveň objasnili proces ich vzniku. K narušeniu ochrannej ozónovej vrstvy dochádza vtedy, keď nad Grónskom a subtropickým severom Atlantického oceánu zúria búrky, píšu Yvan Orsolini a Varavut Limpasuvan v časopise Geophysical Research Letters. Tieto búrky premiešajú jednotlivé vrstvy atmosféry, pričom prízemný vzduch chudobný na ozón sa dostane do vyšších vrstiev. V zime 1999 týmto spôsobom klesla úroveň ozónu nad južnou Škandináviou na rekordne nízke hodnoty.
Hlavnou príčinou opísaných pohybov je tzv. severoatlantická cirkulácia, ktorá sa stará o výmenu vzduchových hmôt medzi Severnou Amerikou a Európou. Škandinávia a severná Európa sú v dôsledku tejto cirkulácie vystavené zvýšenému ultrafialovému žiareniu než býva bežné.
Na príčiny vzniku ozónových minidier prišli Orsolini a Limpasuvan pri porovnávaní satelitných meraní ozónu za uplynulých 20 rokov a meraní trvania a silu severoatlantickej cirkulácie. Dospeli k jednoznačnému záveru, že ozónové diery nad severnou Európou vznikajú prirodzenými procesmi, pri ktorých sa atmosférický ozón neustále tvorí a zaniká. Globálna hrúbka ozónovej vrstvy závisí od premiešavania vzduchových hmôt s rôznym obsahom ozónu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
