je príliš lichotivá - jedno víťazstvo, osem prehier, od nováčika v najvyššej súťaži sa však žiadne zázraky čakať ani nedali.
V sobotu si však Košičanky trúfali zvíťaziť v dueli v Poprade, ktorý taktiež okupuje spodnú časť tabuľky. Z triumfu 3:1 sa však tešili domáce Podtatranky. "Asi sme si verili až príliš. Hrali sme však dobre, len koncovka nám zakaždým ušla," vrátila sa k duelu v Poprade kapitánka Slávie UPJŠ Viktória Tomková (na snímke vľavo). Začiatok stretnutia bol sľubný, Košičanky totiž prvý set doviedli do úspešného konca. "Prvý set sa nám väčšinou podarí uhrať, potom z nás opadne stres a myslíme si, že to už pôjde jednoduchšie. Vtedy sa súperky vzoprú a už sa to s nami vezie. V Poprade sa vyhrať určite dalo. Odvážim sa tvrdiť, že aj 3:0. Odišiel nám však príjem a pred koncom setov na seba nikto nezobral zodpovednosť, aby položil loptu. Bola v tom obava - čo keď to práve ja pokazím."
V nedeľu nastúpili východniarky doma proti bratislavskej Slávii UK. Zápas to bol špecifický, výsledok bol totiž vzľadom na diametrálne odlišné ambície i silu kádrov oboch kolektívov, jasný už vopred. Papierové predpoklady sa naplnili - Bratislavčanky si odviezli hladké víťazstvo 3:0. "Vedeli sme, že zvíťaziť sa nedá, ale chceli sme v domácom prostredí aspoň dobre zahrať a ukázať sa divákom a sponzorom. Mohlo sa to podariť aj lepšie." Prvé polovice jednotlivých setov boli vyrovnané, ale potom sa už jednoznačne prejavila sila hosťujúceho tímu. "V poslednom čase sa nám stáva, že do šetnástich bodov akoby sme sa vyhecovali, a potom sa zastavíme a už nám to ďalej nejde. Prvú časť súťaže máme za sebou, vieme už, kto čo hrá, s družstvami súperiek sme oboznámené a verím, že to už bude len a len lepšie."
Viktória Tomková to má ako nahrávačka ťažké, pretože príjem podania nie je najlepší. Kým v prvej lige bola razancia podania súperiek menšia a slávistky si po dobrom príjme mohli pohodlne pripraviť útok, v najvyššej súťaži to tak nie je. Pochopiteľne, z ťažkých lôpt sa ani nahrávačke nemôže dobre nahrávať. "Niekedy sa smejem, že by som sa asi mala naučiť nahrávať skôr bagrom ako prstami. Nie je to však až také zlé. Tie podania súperiek nie sú až také hrozné, ako sme čakali. Dá sa to zvládnuť, keď však zvládneme príjem, zlyháme pri druhých loptách. Zabojovať vieme, ale jednoduché lopty nám unikajú a potom to už nejde." Družstvo by podľa svojej kapitánky malo pridať najmä v súdržnosti, príjme, ale i podaní. "Bojíme sa riskovať, strachujeme sa totiž, že pokazíme. Niekedy je však lepšie zariskovať, ako odovzdať loptu zadarmo, lebo z nej aj tak hneď vzápätí dostaneme bod. Nevieme si poriadne nahrať ani druhú loptu. Už sa však na tom pracuje, k družstvu prišiel nový asistent trénera Lórant Lipan, čo by nám malo pomôcť. Dievčatá majú aj väčší rešpekt, vytvára sa konkurencia a myslím, že by to malo byť v ďalšom priebehu extraligy lepšie," mieni opora košického kolektívu.
V. Tomková má dlhodobejšie problémy so zrakom, preto napríklad nenastúpila ani na minuloročnú baráž o postup do extraligy. Do tímu sa však vrátila a odhodlala sa prebiehajúcu sezónu odohrať. Táto skutočnosť iba svedčí o jej nezlomnej vôli, veď vzhľadom na svoj zdravotný stav by si od volejbalovej lopty už dávno mala dať pokoj. "Je pravda, že zdravotne na tom nie som najlepšie. Lekári mi síce vyslovene nezakázali hrať, ale odporučili mi, že by bolo lepšie, keby som s volejbalom prestala. Na druhej strane mi však tvrdia, že sa to dá zvládnuť, len si musím dávať pozor a chodiť na neustále vyšetrenia. Chcem však hrať, pretože ak nie teraz, možno o päť rokov si to už vôbec nebudem môcť dovoliť. Snažím sa dávať si pozor, lenže pri hre nad tým človek veľmi nerozmýšľa. Momentálne to funguje tak, že po víkendových zápasoch musím dva dni oddychovať, chodiť na kontroly a až potom od stredy môžem znovu trénovať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
