filmovaní v snímke Dušana Trančíka. A natoľko, že sa rozhodla naučiť sa dokonale slovensky a nastúpiť kvôli svojmu idolu angažmán do bratislavského divadla. Mosty sa jej však našťastie nepodarilo spáliť. "Lepší muzikant Milan Svoboda v hrsti, ako idol žien na streche," povedala si. Odvtedy žije v kľudnom vzťahu s partnerom, ktorý sa podieľa aj na jej hudobných úletoch. Niekedy aj s elektrickou gitarou v ruke. Plná ženskosti a farebných odtienkov duše, taká je Jana Paulů.

Nedávno sme ju po dlhom čase mohli vidieť v Košiciach. Predstavila sa v rámci Českých dní Horizont 2001 v hre Natěrač s Pavlom Zedníčkom. Náš rozhovor vznikol v Penzióne u leva, kde si štíhla a vynikajúco vyzerajúca štyridsiatnička pochutnávala na kačacích hodoch.

Ako sa vám páči v Košiciach?

- Veľmi. Lebo sú tu strašne milí ľudia. Ale mne bolo na Slovensku vždy dobre a je mi ľúto že tie návštevy sú také riedke. Chodím sem veľmi rada.

Ale českej kultúry by sme možno zniesli aj viacej ako prichádza. Tu na východe Slovenska sa teší veľkej obľube.

- Je to práve o srdečnosti a prijatí. Často cestujem po zájazdoch. A je veľmi dôležité ako sa k človeku správajú. Ako si mám pripadať ako kráľovná keď prídem do nejakej neútulnej izbičky. A tuto sa cítime vskutku nádherne.

Čo vaša cestovateľská záľuba?

- Chystám sa do Patagónie. A dokonca výnimočne so svojím mužom. Inak spolu necestujeme, aby vždy aspoň jeden z nás ostal doma pri deťoch. Ale teraz to máme dohodnuté tak, že nás deti pustia, lebo máme pred sebou striebornú svadbu. Rozhodli sme sa, že budeme po Južnej Amerike putovať spolu.

Čo vás tam láka?

- Zaujímajú ma hory. A ľudia, ktorí žijú ako v stredoveku. Som zvedavá ako sa im žije, kde spia a kde človeka nechajú prespať, kedy a čím sa živia. Tento spôsob cestovania, keď toto všetko môžem zažiť na vlastnej koži milujem.

Nahrali ste CD a máte aj hudobné projekty. Pripravujete niečo nové?

- Mám úplne nový projekt so sláčikovým kvartetom. S chalanmi z olomouckej filharmónie. Ide o spoločný program šansónov za sprievodu klasickej hudby. Je to veľmi zvláštne. Lebo sláčikové nástroje urobia úplne iný sprievod, než keď je za nami rocková sekcia, basy, bubny. Aranžoval to manžel a dokonca v tom projekte so mnou vystupuje.

Vyzeráte vynikajúco. Robíte niečo pre to?

- Iba som zo života vypustila komplikujúce záležitosti. Robím iba to čo mi robí radosť. Obmedzila som hereckú kariéru. Asi tak pred piatimi rokmi. Herectvo ma úprimne prestalo zaujímať, tak aby som mu bola schopná obetovať kus života. Presunula som sa práve do oblasti cestovania. Pretože trochu píšem a tak sa niektoré zážitky z ciest objavujú v článkoch, ktoré publikujem v rôznych časopisoch.

Napísali ste knihu o Nepále, píšete aj teraz?

- Dokonca aj dnes. V hotelovej izbe mám laptop a využívam voľné chvíle.

Čo to bude?

- Zážitky z južného Thajska, z oblasti začiatku Indonézie.

Bude z toho kniha?

- Nedostala som zatiaľ ponuku od vydavateľa. Mám k literatúre poctivý vzťah a preto nechcem rozmnožovať rady literárnych počinov ďalšími brakmi. Ak však niekto múdry povie, že je to ozaj také dobré, tak to vydám. To je moja veľká radosť. Nepíšem ortodoxne, cestovateľsky... Hoci nevyhnem sa ani poskytnutiu užitočnej rady ľuďom, ktorí sa tam chystajú vycestovať. Píšem však trochu inak. Pohľadom ženy používajúcej šminky, nakupujúcej v hypermarketoch a butikoch, zvyknutej na kúpeľ vo vani, ako nakoniec väčšina iných žien. Tu ste však v úplne opačnej situácii. Všetky tieto civilizačné vymoženosti nemáte k dispozícii. Vlastne tam nemáte úplne nič.

Čiže ide o akýsi návod na prežitie pre ženy?

- Nie, nechcela som byť konkrétna. Lebo to sa iba u nás rozdeľujeme na ľudí a ženy. Našťastie mňa sa to vôbec nedotýka.

Nemali ste nikdy chuť zobrať so sebou na cesty kameru a urobiť videofilm?

- Uvažujem o tom dlho. Ale zatiaľ mi chýba potrebná produkčná schopnosť zohnať na ten projekt sponzorov a peniaze, aby sa to dalo robiť. Zatiaľ mám iba úžasný nápad, ale stojí na tom kedy sa ho chopí niekto bohatý. Ale som vlastne šťastná, že sa mi náklady na cestu vrátia, aspoň keď píšem.

Opustili ste divadlo, ale cestovanie skôr, peniaze odčerpáva...

- Mám pocit, že boh chce, aby som to takto robila. Lebo vždy mi dva-trikrát za mesiac pošle do cesty nejakú prácu, ktorá mi to všetko zaplatí.

Aj film?

- Nikdy som veľmi netočila, ale robila som veľa pre televíziu. Ale som prostoreká. Raz som vyhlásila, že ma nebaví závislosť na režiséroch, na tom ako sa vyspia a či ma obsadia alebo nie. Podarilo sa mi ich týmto všetkých uraziť. Takže ma teraz pre istotu nikto do ničoho neobsadí.

Zato javisko ste zrejme celkom neopustili. Videli sme vás v predstavení Natěrač a v Karlínskom divadle hráte Šugar v Niekto to rád horúce...

- Natěrač je niečo celkom iné. To nemá s divadlom nič spoločného. Je to moja srdcová záležitosť. Som tu so skvelými ľuďmi. Rada s nimi chodím na zájazdy. So Zedníčkom si výborne rozumieme. Tešíme sa na seba, že si spoločne zahráme. Ale to s profesiou nemá nič spoločné. A Karlínske divadlo? Zasa som si tam po rokoch zahrala Niekto to rád horúce. To je tiež taká malá radosť. Nahradila som Kateřinu Brožovú, ktorá čaká bábätko.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.